1. súkromné gymnázium v Bratislave, Bajkalská 20, 821 08 Bratislava, 02 / 50 20 46 11, info (zavináč) 1sg.sk
Najnovšie na stránke
Všeobecné informácie
Študenti
Učitelia

Prečo je potrebné tvoriť školský vzdelávací program
(alebo chýbajúca filozofia nového školského zákona)

Starostlivý otec výborného žiaka sa prišiel poradiť s triednou učiteľkou. „Nemám vlastne so synom žiadny problém, dobre sa učí, nechodí do krčiem, väčšinu času je doma, a predsa som nespokojný. Všetok čas trávi za počítačom. Je sám.“

„On to ale tak nevyhodnocuje, ‘vygoogli‘ si všetko, čo potrebuje vedieť, ‘skypuje ‘so spolužiakmi, alebo ‘chatuje‘ s neznámymi, a tak má vlastne spoločnosť celý deň.“ Aký je ten jeho virtuálny svet? Je to v poriadku? Vieme odpovedať?
Spomenula som si na túto príhodu pri dovolenkovom čítaní. „Nie je žiadny rozumný dôvod, aby všetkého bolo toľko, aby človek pil minerálnu vodu, ktorá za ním putuje tisícky kilometrov, aby lyžoval v lete, aby jedol čínsky cesnak miesto domáceho, aby vychádzali tisíce kníh, ktoré nikto nečíta. Je táto jedna z nich?“ píše v úvode zbierky esejí Spoločnosť nevoľnosti autor Václav Bělohradský. V našej spoločnosti, z ktorej sa mu robí nevoľno, je všetkého príliš veľa na úkor ‘prudkého úbytku skutočnosti‘.

A je teda na mieste jeho otázka: „V akom zmysle sa dá legitímne povedať, že žijeme v spoločnom svete? Aké práva, aké hrozby, aké nádeje z toho plynú?
Sme zahltení informáciami, ktoré chrlia odborníci stále hlbšie špecializovaní, informáciami, ktoré interpretujú médiá tak, že sa ich pôvodné významy strácajú, alebo sú zneužívané v iných súvislostiach, informáciami, s ktorými nevieme narábať, lebo si nerozumejú ani experti blízkych oblastí.
A práve my nerozumejúci vytvárame takzvaný objektívny svet. Fakt je, ako píše V. Bělohradský: „Objektívny svet nie je svet spoločný, nevieme ho zdieľať, len využívať.
A preto ten, kto hľadá cesty medzi rôznymi významami, kto hľadá cesty medzi rôznymi univerzami, klepe na dvere našich vlastných svetov.“ Podľa Michala Komárka, žurnalistu týždenníka Reflex, je mnoho variant uzavretosti do vlastného sveta, od lyrického poblúznenia cez opojenie mocou až po lenivosť. Ako hovorí Václav Bělohradský : „Človek, ktorý nikdy nevyrastie zo svojho lyrického veku (lyrika tu nie je literárnym žánrom, ale životnou kategóriou, označujúcou túžbu po živote, v ktorom nič nekladie odpor nášmu blúzneniu...), nikdy nikoho nestretne, nikdy nikomu neporozumie, nikdy sa nestretne so svojím vonkajškom, nikdy nezíska žiadnu SKÚSENOSŤ. Veľké slovo modernosti: SKÚSENOSŤ, OZNAČUJE VO VŠETKÝCH SVOJICH VARIANTÁCH OTRAS, ktorý v nás vyvoláva každé stretnutie s vonkajškom našej verzie sveta a nás samých.
My, učitelia si zvykneme všímať (v dobrom prípade) svet našich žiakov, kritizovať ho, obrusovať ho, ale nevstupovať do neho, a tak mu neporozumieť. A často len na bolestnom strete našich svetov sa snažíme zastaviť a pochopiť, akú skutočnosť budú naše deti žiť. Čaká nás bezpochyby ťažký rok, spojený s pohybmi v politike MŠ, spojený s poklesom populácie, spojený s direktívnymi zásahmi do prijímania žiakov na osemročné gymnáziá a s našou stálou snahou byť lepší v porozumení tým, ktorých chceme edukovať, čiže dať možnosť kultivovať ich osobnosť, a tým aj celú spoločnosť.

Z denných skúseností vieme, že
- autorita pre dnešných teenagerov nie je spojená s pozíciou učiteľa, ale je spojená s osobnosťou učiteľa. Nekonáme z pozície moci, ktorá chce žiakovi slobodu brať, lebo by sme sa sami zbavili vlastnej a boli by sme nútení brániť pozíciu, na ktorú nemáme právo. Ale ak moc uzná slobodu tých, ktorých riadi, znamená to, že urobila všetko, aby zabezpečila slobodu vlastnú a pochopila, že SLOBODA V KAŽDOM ČLOVEKU JE MOCOU. A o to nám ide. Stojí nám za to si uvedomiť, že naši študenti sú na ceste, kde túto slobodu získavajú, hoci s mnohými vybočeniami, križovatkami, návratmi, ale s perspektívou získať ju, a tým získať aj zodpovednosť voči sebe a iným.
- naši študenti potrebujú poznať a dodržiavať pravidlá spolužitia v škole, vzdelávania sa a hodnotenia v predmetoch. Je pozitívom našej školy, že sme na výchovu a vzdelávanie nerezignovali, ako to vidíme často v rodinách, školách u nás aj v zahraničí.
- naša snaha o pozíciu facilitátora sa nedá efektívne realizovať, len ak poznáme našich spolupracovníkov – žiakov. Jeden zo spôsobov poznania partnera je dialóg. Je to forma prirodzeného fungovania aj v skupine. Rozvíjaním dialógu dochádzame k poznaniu, na akých rozdielnych cestách stojíme, aké uznávame hodnoty, pre ktoré vieme niečo obetovať. Hoci sa stáva, že naše cesty sa rozchádzajú, možno sú mimobežné, ale vzájomne si poskytujeme informáciu, že existujú, môžu sa vzájomne dopĺňať, a tým prinútia naše zmýšľanie, aby opustilo vychodené isté chodníky a rozvíjalo naše poznávanie. Dialektika tohto cvičenia v zmýšľaní a trpezlivosti nás privedie k objaveniu prvkov pravdy aj názorov a postojov iných, ktoré sa nám zdali neprijateľné. Aj naše zrenie, nie iba žiakovo, je proces.
- dialóg ako pracovná metóda aj na hodinách patrí k tým najefektívnejším. Poznaním našich partnerov v práci (žiakov) vieme, že MUSÍME POUŽIŤ METÓDY, V KTORÝCH BUDÚ PREDOVŠETKÝM ONI AKTÍVNI.
- je jednoduché v našich tematických plánoch vytvoriť hodnotenie toho, čo by mali študenti vedieť, aké kompetencie by mali získať, ale podstatne ťažšie je vymyslieť, ako im to sprístupniť. Zamýšľame nad našimi hodnoteniami napr. nad 100%. Prekrýva sa efektívne oblasť prežívania zodpovednosti študenta za svoje štúdium s našimi investíciami do ich priebežného vzdelávania? Má tréning zodpovednosti hranice?



Dnes sa supluje za:

dnes sa nesupluje

Obed v pondelok

Polievka:
1.
2.
3.
4.
5.
Diéta:
Polievka 2:
7.
8.

Kalendár