1. súkromné gymnázium v Bratislave, Bajkalská 20, 821 08 Bratislava, 02 / 50 20 46 11, info (zavináč) 1sg.sk
Najnovšie na stránke
Všeobecné informácie
Študenti
Učitelia

Nech sme všetci priemerní !

Reakcia na článok Spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko (denník Sme 20. novembra 2012)
Chybnú väzbu v názve článku Spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko nemusíme komentovať, netýka sa podstaty veci (na Rakúsko-Uhorsko totiž možno mať spomienky, ale nie optimizmus).

Chyby, ktorých sa však autor článku pán Krajčír dopúšťa v argumentácii, nemožno nechať bez komentára. Či už sú to chyby vedomé a zámerné, alebo chyby spôsobené nedostatkami vo vedomostiach, rozhodne na ne chcem upozorniť:

Nedostatky v histórii
Osemročné gymnáziá existovali na území dnešného Slovenska za Rakúsko-Uhorska, ale aj počas prvej Československej republiky. Vyštudovali v nich napr.: Ján Chalupka, Ján Botto, Pavol Dobšinský, Janko Kráľ spisovatelia štúrovskej generácie, ale aj Peter Karvaš dramatik a spisovateľ. Rovnako svetoznámi prírodovedci Jozef Maximilián Petzval matematik, fyzik, vynálezca, zakladateľ modernej optiky a fotografie, Oto Petzval matematik, dekan na Peštianskej univerzite, člen Uhorskej akadémie vied, Aurel Stodola - fyzik, technik, teoretik parných a plynových turbín, profesor na technike v Zürichu atď. Osemročné gymnáziá zrušil v 50-tych rokoch 20. st. až nástup komunistov.

Nedostatky v matematike I.
Pán Krajčír si osvojil tvrdenie Jany Strakovej zo Sociologického ústavu AV ČR, že absolventi osemročných gymnázií môžu dosiahnuť vyšší stupeň vzdelania, zatiaľ čo žiaci, ktorí zostanú v tzv. hlavnom prúde, dosiahnu nižší stupeň vzdelania. S týmto predpokladom sa dá v podstate súhlasiť. Záver, ktorý však pán Krajčír z týchto predpokladov vyvodzuje, je prekvapujúci: tvrdí, že ak bude vzdelávací systém viac rozvrstvený, teda bude zahŕňať aj základné školy, aj osemročné gymnáziá, celá spoločnosť v priemere dosiahne nižší stupeň vzdelania. Z čoho vyplývajú argumenty pre tento záver ? To pán Krajčír nepíše. Možno preto, že záver je jednoducho chybný. Nebol robený žiadny relevantný výskum pre toto tvrdenie v Čechách, ani na Slovensku.
V už spomínanom článku Jany Strakovej sa hovorí v závere tiež: Absolvovaním viacročného gymnázia sa zvyšuje pravdepodobnosť štúdia prestížnych vysokoškolských študijných odborov.
Zaujímavé je aj porovnanie zastúpenia absolventov viacročných gymnázií a štvorročných gymnázií v študijných odboroch vysokých škôl. Matematicko-fyzikálne a technické odbory študuje 63 % z absolventov viacročného gymnaziálneho štúdia, kým len 55% z absolventov štvorročného štúdia.

Nedostatky v matematike II.
Posúďme logickú nadväznosť dvoch viet z článku pána Krajčíra: „Neexistuje štatisticky významný rozdiel medzi úspešnosťou absolventov osemročných a štvorročných gymnázií. Výnimku tvoria cudzie jazyky, keďže v osemročných gymnáziách je zabezpečená osemročná kontinuita vzdelávania v konkrétnom jazyku.“ Pýtam sa: nie sú tieto dve vety v logickom spore? Rozdiel neexistuje, s jedinou výnimkou, že existuje? Pripomínam, že cudzie jazyky sú jedným z dvoch predmetov, ktoré sa dajú porovnávať, pretože z nich a slovenského jazyka maturujú všetci. Podľa výpočtov autora článku daňoví poplatníci platia na žiaka osemročného gymnázia o 55 centov denne viac. A to stojí za prípravu komunikačne zdatných ľudí. Nech sa stále častejšie stáva, že v anglických programoch našich vysokých škôl vedia študenti lepšie anglicky ako prednášajúci profesor. Nech jazyková negramotnosť neuberá našim ľuďom šancu konkurovať komukoľvek v EU, lebo na to máme.

Nedostatky v matematike III.
Dovoľte uviesť komentár k rovnosti šancí v prístupe k vzdelávaniu. Podľa p. Krajčíra vzdelávací systém sám produkuje nerovnosť, keďže niektorých vyberá a umožňuje im dosahovať vysoké výsledky a druhých necháva hlboko pod nimi.“ Rovnosť šancí je predsa v tom, že všetci majú možnosť uchádzať sa o vzdelávanie na 8-ročnom gymnáziu. To, že nie všetci splnia kritériá na prijatie, je normálne gausovské rozdelenie .

Nedostatky v spoločenských vedách
Podľa pána Krajčíra samotný vzdelávací systém vytvára základ na stratifikáciu, ktorá odráža sociálny pôvod, nie skutočné schopnosti.
Podľa Karola Marxa nie je sociálna stratifikácia nevyhnutná a dá sa odstrániť socialistickou revolúciou, ktorej výsledkom bude zánik tried a vznik beztriednej spoločnosti.
Sú známe aj iné teórie stratifikácie, napr. funkcionalistická, ktorá hovorí, že sociálna stratifikácia je nevyhnutná a univerzálna, pretože je pre spoločnosť funkčná, je prostriedkom, ktorým si spoločnosť zaisťuje, aby najdôležitejšie pozície obsadili najkvalifikovanejší a najkompetentnejší ľudia. Je jasné, ktorej z uvedených teórií dáva pán Krajčír prednosť.

Matematik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave hovorí: „Na to, aby sa preukázala súvislosť medzi zistenými rozdielmi vo výkone žiakov základných škôl a socio-ekonomickými rozdielmi medzi žiakmi na základe ich prestupu na osemročné gymnáziá, by bolo potrebné vykonať „sociálny experiment“ – nechať všetkých žiakov na ZŠ. Aj v takom prípade by však mohli nastať tri prípady:
1. celkové výsledky by boli v priemere horšie – to by znamenalo, že cesta so širokou ponukou 8-ročných gymnázií je lepšia, ako cesta bez nich,
2. celkové výsledky by boli v priemere rovnaké – to by znamenalo, že sa nezvýšila celková vzdelanostná úroveň populácie a zároveň došlo k obmedzeniu slobody jednotlivca pri voľbe vzdelávacej cesty,
3. celkové výsledky by boli v priemere lepšie – to by znamenalo, že sa zvýšila priemerná vzdelanostná úroveň na úkor zníženia vzdelanostnej úrovne dovtedy nadpriemernej časti. Tiež by teda išlo o obmedzenie slobody jednotlivca, ktoré je charakteristické pre ľavicové, populistické, nacionalistické a im podobné vlády.
Argumentom za takýto experiment je, že ak najlepší žiaci ostanú na ZŠ, ich úroveň sa nezníži, naopak „potiahnu“ tých menej šikovných.
V skutočnosti toto konštatovanie nevyplýva zo žiadnej doteraz uskutočnenej štúdie. Dokonca existuje iný, rovnako validný kvalifikovaný odhad, ktorého obsah je presne opačný: ak najlepší žiaci ostanú na ZŠ, tak sa menej šikovní nezlepšia, naopak, „pokazia“ tých najlepších.“
Dovolím si to tvrdiť, pretože mám vyše 30 ročnú skúsenosť s prácou v škole a stále sa nevzdávam, lebo má zmysel a baví ma.

Mária Smreková,
riaditeľka 1.súkromného gymnázia v Bratislave Bajkalská 20.



Dnes sa supluje za:

dnes sa nesupluje

Obed zajtra

Polievka:
1.
2.
3.
4.
5.
Diéta:
Polievka 2:
7.
8.

Kalendár