1. súkromné gymnázium v Bratislave, Bajkalská 20, 821 08 Bratislava, 02 / 50 20 46 11, info (zavináč) 1sg.sk
Najnovšie na stránke
Všeobecné informácie
Študenti
Učitelia

Nech sme všetci priemerní !

Reakcia na článok Spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko (denník Sme 20. novembra 2012)
Chybnú väzbu v názve článku Spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko nemusíme komentovať, netýka sa podstaty veci (na Rakúsko-Uhorsko totiž možno mať spomienky, ale nie optimizmus).

Chyby, ktorých sa však autor článku pán Krajčír dopúšťa v argumentácii, nemožno nechať bez komentára. Či už sú to chyby vedomé a zámerné, alebo chyby spôsobené nedostatkami vo vedomostiach, rozhodne na ne chcem upozorniť:

Nedostatky v histórii
Osemročné gymnáziá existovali na území dnešného Slovenska za Rakúsko-Uhorska, ale aj počas prvej Československej republiky. Vyštudovali v nich napr.: Ján Chalupka, Ján Botto, Pavol Dobšinský, Janko Kráľ spisovatelia štúrovskej generácie, ale aj Peter Karvaš dramatik a spisovateľ. Rovnako svetoznámi prírodovedci Jozef Maximilián Petzval matematik, fyzik, vynálezca, zakladateľ modernej optiky a fotografie, Oto Petzval matematik, dekan na Peštianskej univerzite, člen Uhorskej akadémie vied, Aurel Stodola - fyzik, technik, teoretik parných a plynových turbín, profesor na technike v Zürichu atď. Osemročné gymnáziá zrušil v 50-tych rokoch 20. st. až nástup komunistov.

Nedostatky v matematike I.
Pán Krajčír si osvojil tvrdenie Jany Strakovej zo Sociologického ústavu AV ČR, že absolventi osemročných gymnázií môžu dosiahnuť vyšší stupeň vzdelania, zatiaľ čo žiaci, ktorí zostanú v tzv. hlavnom prúde, dosiahnu nižší stupeň vzdelania. S týmto predpokladom sa dá v podstate súhlasiť. Záver, ktorý však pán Krajčír z týchto predpokladov vyvodzuje, je prekvapujúci: tvrdí, že ak bude vzdelávací systém viac rozvrstvený, teda bude zahŕňať aj základné školy, aj osemročné gymnáziá, celá spoločnosť v priemere dosiahne nižší stupeň vzdelania. Z čoho vyplývajú argumenty pre tento záver ? To pán Krajčír nepíše. Možno preto, že záver je jednoducho chybný. Nebol robený žiadny relevantný výskum pre toto tvrdenie v Čechách, ani na Slovensku.
V už spomínanom článku Jany Strakovej sa hovorí v závere tiež: Absolvovaním viacročného gymnázia sa zvyšuje pravdepodobnosť štúdia prestížnych vysokoškolských študijných odborov.
Zaujímavé je aj porovnanie zastúpenia absolventov viacročných gymnázií a štvorročných gymnázií v študijných odboroch vysokých škôl. Matematicko-fyzikálne a technické odbory študuje 63 % z absolventov viacročného gymnaziálneho štúdia, kým len 55% z absolventov štvorročného štúdia.

Nedostatky v matematike II.
Posúďme logickú nadväznosť dvoch viet z článku pána Krajčíra: „Neexistuje štatisticky významný rozdiel medzi úspešnosťou absolventov osemročných a štvorročných gymnázií. Výnimku tvoria cudzie jazyky, keďže v osemročných gymnáziách je zabezpečená osemročná kontinuita vzdelávania v konkrétnom jazyku.“ Pýtam sa: nie sú tieto dve vety v logickom spore? Rozdiel neexistuje, s jedinou výnimkou, že existuje? Pripomínam, že cudzie jazyky sú jedným z dvoch predmetov, ktoré sa dajú porovnávať, pretože z nich a slovenského jazyka maturujú všetci. Podľa výpočtov autora článku daňoví poplatníci platia na žiaka osemročného gymnázia o 55 centov denne viac. A to stojí za prípravu komunikačne zdatných ľudí. Nech sa stále častejšie stáva, že v anglických programoch našich vysokých škôl vedia študenti lepšie anglicky ako prednášajúci profesor. Nech jazyková negramotnosť neuberá našim ľuďom šancu konkurovať komukoľvek v EU, lebo na to máme.

Nedostatky v matematike III.
Dovoľte uviesť komentár k rovnosti šancí v prístupe k vzdelávaniu. Podľa p. Krajčíra vzdelávací systém sám produkuje nerovnosť, keďže niektorých vyberá a umožňuje im dosahovať vysoké výsledky a druhých necháva hlboko pod nimi.“ Rovnosť šancí je predsa v tom, že všetci majú možnosť uchádzať sa o vzdelávanie na 8-ročnom gymnáziu. To, že nie všetci splnia kritériá na prijatie, je normálne gausovské rozdelenie .

Nedostatky v spoločenských vedách
Podľa pána Krajčíra samotný vzdelávací systém vytvára základ na stratifikáciu, ktorá odráža sociálny pôvod, nie skutočné schopnosti.
Podľa Karola Marxa nie je sociálna stratifikácia nevyhnutná a dá sa odstrániť socialistickou revolúciou, ktorej výsledkom bude zánik tried a vznik beztriednej spoločnosti.
Sú známe aj iné teórie stratifikácie, napr. funkcionalistická, ktorá hovorí, že sociálna stratifikácia je nevyhnutná a univerzálna, pretože je pre spoločnosť funkčná, je prostriedkom, ktorým si spoločnosť zaisťuje, aby najdôležitejšie pozície obsadili najkvalifikovanejší a najkompetentnejší ľudia. Je jasné, ktorej z uvedených teórií dáva pán Krajčír prednosť.

Matematik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave hovorí: „Na to, aby sa preukázala súvislosť medzi zistenými rozdielmi vo výkone žiakov základných škôl a socio-ekonomickými rozdielmi medzi žiakmi na základe ich prestupu na osemročné gymnáziá, by bolo potrebné vykonať „sociálny experiment“ – nechať všetkých žiakov na ZŠ. Aj v takom prípade by však mohli nastať tri prípady:
1. celkové výsledky by boli v priemere horšie – to by znamenalo, že cesta so širokou ponukou 8-ročných gymnázií je lepšia, ako cesta bez nich,
2. celkové výsledky by boli v priemere rovnaké – to by znamenalo, že sa nezvýšila celková vzdelanostná úroveň populácie a zároveň došlo k obmedzeniu slobody jednotlivca pri voľbe vzdelávacej cesty,
3. celkové výsledky by boli v priemere lepšie – to by znamenalo, že sa zvýšila priemerná vzdelanostná úroveň na úkor zníženia vzdelanostnej úrovne dovtedy nadpriemernej časti. Tiež by teda išlo o obmedzenie slobody jednotlivca, ktoré je charakteristické pre ľavicové, populistické, nacionalistické a im podobné vlády.
Argumentom za takýto experiment je, že ak najlepší žiaci ostanú na ZŠ, ich úroveň sa nezníži, naopak „potiahnu“ tých menej šikovných.
V skutočnosti toto konštatovanie nevyplýva zo žiadnej doteraz uskutočnenej štúdie. Dokonca existuje iný, rovnako validný kvalifikovaný odhad, ktorého obsah je presne opačný: ak najlepší žiaci ostanú na ZŠ, tak sa menej šikovní nezlepšia, naopak, „pokazia“ tých najlepších.“
Dovolím si to tvrdiť, pretože mám vyše 30 ročnú skúsenosť s prácou v škole a stále sa nevzdávam, lebo má zmysel a baví ma.

Mária Smreková,
riaditeľka 1.súkromného gymnázia v Bratislave Bajkalská 20.



Dnes sa supluje za:

Daniela Lahvičková, Drahoslava Rapantová, Jozef Marek, Liliana Oršulová,

Obed dnes

Polievka: Rascová s vajcom A:1,3
1.Pečené bravčové mäso, ryža, uhorka A:1
2.Šošovicový prívarok, varené vajce, chlieb A:1,7
3.Rokfortový šalát, tmavý rožok A:1,3,7
4.Pečené bravčové mäso, dusená zelenina A:1
5.Zemiakové placky pl. kuracím soté, uhorka A:1,3,7
Diéta:Pečené bravčové mäso, ryža, uhorka
Polievka 2:Kapustová s klobásou
7.Pečené kuracie stehno, ryža s hráškom, uhorka
8.Vypr. bravčový rezeň, zemiakový šalát A:1,3,7

Kalendár

24.04 - 30.04.2018
Expedícia Slovensko AB
26.04.2018
Goetheho pamätník ISCED2
do 27.04.2018
návrh prijímačiek
30.04.2018
školenie učiteľov, riaditeľské voľno pre študentov
00.05.2018
__________MÁJ______________
do 03.05.2018
záverečné testy FR
od 07.05.2018
záverečné skúšky – EIHLKN
07.05.2018
klasifikačná konferencia FR
do 09.05.2018
pripraviť pozvánky na stretnutie s rodičmi
10.05.2018
STRETNUTIE S RODIČMI 1.W, 2.T, 3.P, 4.O
do 10.05.2018
2. priebežné testy – EIHLKN
11.05.2018
rozlúčka s FR
14.05 - 18.05.2018
akademický týždeň (ak nám povolia 1.termín maturít)
14.05.2018
PRIJÍMAČKY 8-ročné, 4-ročné (9.A SJ a M)
15.05.2018
STRETNUTIE S RODIČMI 3.E,I,2.H,L,1.K,N,5.M,6.J,7.G,8.C,8.D,9.A,V,U,S,B
17.05.2018
PRIJÍMAČKY 8-ročné, 4-ročné (aj B, ale len M)
od 21.05.2018
maturity 1. termín
do 22.05.2018
cez eŽK – uzavretie priebežnej klasifikácie (+15 %) EIHLKN
od 23.05.2018
záverečné testy – EI