1. súkromné gymnázium v Bratislave, Bajkalská 20, 821 08 Bratislava, 02 / 50 20 46 11, info (zavináč) 1sg.sk
Najnovšie na stránke
Všeobecné informácie
Študenti
Učitelia

Nech sme všetci priemerní !

Reakcia na článok Spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko (denník Sme 20. novembra 2012)
Chybnú väzbu v názve článku Spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko nemusíme komentovať, netýka sa podstaty veci (na Rakúsko-Uhorsko totiž možno mať spomienky, ale nie optimizmus).

Chyby, ktorých sa však autor článku pán Krajčír dopúšťa v argumentácii, nemožno nechať bez komentára. Či už sú to chyby vedomé a zámerné, alebo chyby spôsobené nedostatkami vo vedomostiach, rozhodne na ne chcem upozorniť:

Nedostatky v histórii
Osemročné gymnáziá existovali na území dnešného Slovenska za Rakúsko-Uhorska, ale aj počas prvej Československej republiky. Vyštudovali v nich napr.: Ján Chalupka, Ján Botto, Pavol Dobšinský, Janko Kráľ spisovatelia štúrovskej generácie, ale aj Peter Karvaš dramatik a spisovateľ. Rovnako svetoznámi prírodovedci Jozef Maximilián Petzval matematik, fyzik, vynálezca, zakladateľ modernej optiky a fotografie, Oto Petzval matematik, dekan na Peštianskej univerzite, člen Uhorskej akadémie vied, Aurel Stodola - fyzik, technik, teoretik parných a plynových turbín, profesor na technike v Zürichu atď. Osemročné gymnáziá zrušil v 50-tych rokoch 20. st. až nástup komunistov.

Nedostatky v matematike I.
Pán Krajčír si osvojil tvrdenie Jany Strakovej zo Sociologického ústavu AV ČR, že absolventi osemročných gymnázií môžu dosiahnuť vyšší stupeň vzdelania, zatiaľ čo žiaci, ktorí zostanú v tzv. hlavnom prúde, dosiahnu nižší stupeň vzdelania. S týmto predpokladom sa dá v podstate súhlasiť. Záver, ktorý však pán Krajčír z týchto predpokladov vyvodzuje, je prekvapujúci: tvrdí, že ak bude vzdelávací systém viac rozvrstvený, teda bude zahŕňať aj základné školy, aj osemročné gymnáziá, celá spoločnosť v priemere dosiahne nižší stupeň vzdelania. Z čoho vyplývajú argumenty pre tento záver ? To pán Krajčír nepíše. Možno preto, že záver je jednoducho chybný. Nebol robený žiadny relevantný výskum pre toto tvrdenie v Čechách, ani na Slovensku.
V už spomínanom článku Jany Strakovej sa hovorí v závere tiež: Absolvovaním viacročného gymnázia sa zvyšuje pravdepodobnosť štúdia prestížnych vysokoškolských študijných odborov.
Zaujímavé je aj porovnanie zastúpenia absolventov viacročných gymnázií a štvorročných gymnázií v študijných odboroch vysokých škôl. Matematicko-fyzikálne a technické odbory študuje 63 % z absolventov viacročného gymnaziálneho štúdia, kým len 55% z absolventov štvorročného štúdia.

Nedostatky v matematike II.
Posúďme logickú nadväznosť dvoch viet z článku pána Krajčíra: „Neexistuje štatisticky významný rozdiel medzi úspešnosťou absolventov osemročných a štvorročných gymnázií. Výnimku tvoria cudzie jazyky, keďže v osemročných gymnáziách je zabezpečená osemročná kontinuita vzdelávania v konkrétnom jazyku.“ Pýtam sa: nie sú tieto dve vety v logickom spore? Rozdiel neexistuje, s jedinou výnimkou, že existuje? Pripomínam, že cudzie jazyky sú jedným z dvoch predmetov, ktoré sa dajú porovnávať, pretože z nich a slovenského jazyka maturujú všetci. Podľa výpočtov autora článku daňoví poplatníci platia na žiaka osemročného gymnázia o 55 centov denne viac. A to stojí za prípravu komunikačne zdatných ľudí. Nech sa stále častejšie stáva, že v anglických programoch našich vysokých škôl vedia študenti lepšie anglicky ako prednášajúci profesor. Nech jazyková negramotnosť neuberá našim ľuďom šancu konkurovať komukoľvek v EU, lebo na to máme.

Nedostatky v matematike III.
Dovoľte uviesť komentár k rovnosti šancí v prístupe k vzdelávaniu. Podľa p. Krajčíra vzdelávací systém sám produkuje nerovnosť, keďže niektorých vyberá a umožňuje im dosahovať vysoké výsledky a druhých necháva hlboko pod nimi.“ Rovnosť šancí je predsa v tom, že všetci majú možnosť uchádzať sa o vzdelávanie na 8-ročnom gymnáziu. To, že nie všetci splnia kritériá na prijatie, je normálne gausovské rozdelenie .

Nedostatky v spoločenských vedách
Podľa pána Krajčíra samotný vzdelávací systém vytvára základ na stratifikáciu, ktorá odráža sociálny pôvod, nie skutočné schopnosti.
Podľa Karola Marxa nie je sociálna stratifikácia nevyhnutná a dá sa odstrániť socialistickou revolúciou, ktorej výsledkom bude zánik tried a vznik beztriednej spoločnosti.
Sú známe aj iné teórie stratifikácie, napr. funkcionalistická, ktorá hovorí, že sociálna stratifikácia je nevyhnutná a univerzálna, pretože je pre spoločnosť funkčná, je prostriedkom, ktorým si spoločnosť zaisťuje, aby najdôležitejšie pozície obsadili najkvalifikovanejší a najkompetentnejší ľudia. Je jasné, ktorej z uvedených teórií dáva pán Krajčír prednosť.

Matematik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave hovorí: „Na to, aby sa preukázala súvislosť medzi zistenými rozdielmi vo výkone žiakov základných škôl a socio-ekonomickými rozdielmi medzi žiakmi na základe ich prestupu na osemročné gymnáziá, by bolo potrebné vykonať „sociálny experiment“ – nechať všetkých žiakov na ZŠ. Aj v takom prípade by však mohli nastať tri prípady:
1. celkové výsledky by boli v priemere horšie – to by znamenalo, že cesta so širokou ponukou 8-ročných gymnázií je lepšia, ako cesta bez nich,
2. celkové výsledky by boli v priemere rovnaké – to by znamenalo, že sa nezvýšila celková vzdelanostná úroveň populácie a zároveň došlo k obmedzeniu slobody jednotlivca pri voľbe vzdelávacej cesty,
3. celkové výsledky by boli v priemere lepšie – to by znamenalo, že sa zvýšila priemerná vzdelanostná úroveň na úkor zníženia vzdelanostnej úrovne dovtedy nadpriemernej časti. Tiež by teda išlo o obmedzenie slobody jednotlivca, ktoré je charakteristické pre ľavicové, populistické, nacionalistické a im podobné vlády.
Argumentom za takýto experiment je, že ak najlepší žiaci ostanú na ZŠ, ich úroveň sa nezníži, naopak „potiahnu“ tých menej šikovných.
V skutočnosti toto konštatovanie nevyplýva zo žiadnej doteraz uskutočnenej štúdie. Dokonca existuje iný, rovnako validný kvalifikovaný odhad, ktorého obsah je presne opačný: ak najlepší žiaci ostanú na ZŠ, tak sa menej šikovní nezlepšia, naopak, „pokazia“ tých najlepších.“
Dovolím si to tvrdiť, pretože mám vyše 30 ročnú skúsenosť s prácou v škole a stále sa nevzdávam, lebo má zmysel a baví ma.

Mária Smreková,
riaditeľka 1.súkromného gymnázia v Bratislave Bajkalská 20.



Dnes sa supluje za:

dnes sa nesupluje

Obed v pondelok

Polievka:
1.
2.
3.
4.
5.
Diéta:

Kalendár

09.01 - 22.01.2019
záverečné testy EIHLKNAB
23.01.2019
klasifikačná konferencia ISCED1
24.01.2019
školské kolo Hviezdoslavov Kubín ISCED2,3
24.01.2019
školské kolo Hviezdoslavov Kubín ISCED1
24.01.2019
klasifikačná konferencia ISCED2
25.01.2019
klasifikačná konferencia ISCED3
31.01.2019
vysvedčenie
00.02.2019
__________FEBRUÁR__________
01.02.2019
polročné prázdniny
03.02 - 08.02.2019
lyžiarsky kurz AB, penzión Tále, Chopok Juh
06.02 - 08.02.2019
Deň s informatikou Praha (výber H, L)
07.02.2019
Deň otvorených dverí – príma 8ročné, 1.ročník 4ročné
10.02 - 15.02.2019
lyžiarsky kurz UG, Lomnica
17.02 - 22.02.2019
lyžiarsky kurz CDS penzión Tále, Chopok Juh
18.02.2019
15.00 MZ 1.stupeň
24.04 - 01.05.0201
Lindau 8.G, U - jazykový pobyt