Zmeny hraníc Európy po roku 1918

 

    Rok 1918 bol významný nielen pre Európu ale aj takmer pre celý svet. Tento rok znamenal koniec prvej svetovej vojny. Prvá svetová vojna začala 28. júla 1914. Vojna bola vyústením sporov svetových mocností o kolónie, zdroje surovín, vojenskú moc a sféru vplyvu. Najagresívnejšie vystupovalo Nemecko, ktorému vládol cisár Wilhelm II. a mal ambície získať viac kolónií, ktoré patrili už svetovým koloniálnym veľmociam teda Veľkej Británii a Francúzsku. Európske mocnosti sa začali zoskupovať do obranných aliancií.

Nemecko vytvorilo spojenectvo s Rakúskom-Uhorskom a vytvorili v roku 1879 tzv. Dvojspolok, v roku 1882 sa k nim pripojilo Talianska a vytvorili Trojspolok. Trojspolok potom ešte podpísal v roku 1883 spojeneckú zmluvu s Rumunskom. Trojspolok bol hlavnou alianciou a mal zastaviť agresívne kroky Ruska na Balkáne. Na Trojspolok reagovalo Francúzsko, ktoré s Ruskom v roku 1892 podpísali spojeneckú zmluvu tzv. Dvojdohodu.

V roku 1904 sa zblížilo Francúzsko s Anglickom a podísali srdečnú dohodu. A dotvorenie druhého vojenského bloku (prvý je trojspolok) Trojdohody sa ukončilo podpísaním rusko-anglickej zmluvy z roku 1907. Trojdohoda nebola vyslovene vojenské zoskupenie ale jeho členovia súhlasili že v prípade akejkoľvek agresie zo strany Nemecka zakročia. Nemecko už na začiatku 20. storočia dospelo k záveru že je na vojnu už pripravené. V roku 1914 malo Nemecko najväčšiu a najlepšiu armádu na svete. Sami však vojnu začať nemohli. Vhodná zámienka sa naskytla až v roku 1914, keď 28. júna Sarajeve zastrelil mladý srbský terorista Gavrilo Princip nasledníka Rakusko-Uhorského trónu Františka Ferdinanda aj s jeho manželkou Žofiou Chotkovou. Rakúsko-Uhorsko povzbudené podporou Berlína dalo Srbsku ultimátum, ktoré bolo pre Srbsko neprijateľné.  Srbsko na radu Ruska, ktoré nebolo ešte na vojnu pripravené, ustúpilo ale ultimátum v plnom rozsahu nemohlo prijať. A tak 28. júla 1914 vypovedalo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. Ruský cár Mikuláš II. zmobilizoval jednotky svojej krajiny aby ochránil Srbsko. Následne na to vyhlásilo 1. augusta Nemecko vojnu Rusku a 3. augusta Francúzsku, ktoré bolo spojencom Ruska. Keď nemecká armáda vpochodovala do neutrálneho Belgicka aby zaútočila zo severu na Francúzsko vyhlásila Veľká Británia 4.augusta Nemecku vojnu na základe Londýnskeho protokolu(1839), v ktorom sa zaviazala chrániť neutralitu Belgicka.

     Prvá svetová vojna trvala štyri roky. Skončila 11. novembra 1918 keď Nemecko podpísalo prímerie, pretože sa do vojny zapojilo aj USA a Nemci nakoniec ustúpili. Zomrelo v nej viac ako 8 miliónov ľudí a takmer 20 miliónov bolo zranených, väčšinou to boli mladí muži, čo malo za následok zmenu sociálnej štruktúry v niektorých krajinách. Formálne bola prvá svetová vojna ukončená na Parížskej mierovej konferencii, ktorá začala 18. januára 1919. Zišli sa na nej víťazné mocnosti(Cárske Rusko, Francúzsko, Spojene Kráľovstvo (Veľká Británia), USA, Taliansko- najprv bolo na strane centrálnych mocností ale prešlo na stranu dohody), ktorých základ tvorili krajiny s pôvodnej Trojdohody teda Rusko-Francuzsko-Velká Británia, postupne sa ku nim pridalo Taliansko a nakoniec aj USA. Ale pritomné na tejto konferencii boli aj všetky štáty ktoré sa zapojili do vojny. Teda aj porazené centrálne mocnosti (Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Osmanská ríša, Bulharsko) okrem Nemecka. Na parížskej mierovej konferencii vzniklo päť samostatných zmlúv.Najdôležitejšou bola Versaillská mierová zmluva, ktorá paradoxne nepriamo zapríčinila druhú svetovú vojnu. Nemecko ju podpísalo 28. júna 1919. Práve prvá svetová vojna bola najväčším činiteľom, ktorý menil v Európe hranice a Versaillská zmluva obzvlášť. Zmluva požadovala aby Nemecko prijalo plnú zodpovednosť za vypuknutie prvej svetovej vojny. Nemecko muselo zaplatiť vysoké vojnové reparácie štátom Dohody. Nemecká armáda bola obmedzená na 100 000 mužov. Zmluva definovala nové povojnové hranice štátov.

        Nemecko Versaillskou zmluvou stratilo veľa území. Na juho- západe to bolo územie Alsasko- Lotrinska a bolo odovzdané Francúzsku, ktorému patrilo Francúzsku od začiatku 18. storočia po rok 1871, Francúzsko týmto získalo 14 522 km² územia a okolo 1 815 000 obyvateľov. Ďalej na severe bolo Severne Šlesvicko (3228 km²) odovzdané Dánsku. Na východe pripadli Poľsku tieto územia: 1) Po Veľkom poľskom povstaní- vačšina územia provincie Poznaňska, Zapadného Pruska, malá časť Horného Sliezska (týmto Poľsko získalo 53 800 km² a 4 224 000 obyvateľov)   2) Po plebiscite- Východná časť Horného Sliezska( rozloha 3 214 km² a počet obyvateľov 965 000). Ďalej prišlo Nemecko o Hlučínsko( časť Horného Sliezska), ktoré pripadlo Česko-Slovensku (získalo 333 km² a 49 000 obyvateľov). Nemecké mestá Eupen a Malmedy pripadli Belgicku. A ešte mnoho ďalších menších území pripadlo susedným štátom alebo boli dané po kontrolu Spoločnosti národov.

    V Európe sa rozpadlo mnoho ríš a tak vznikali nové štáty. Rozpad Ruskej ríše prišiel už v roku 1917 počas ruskej revolúcie a priniesol vznik sovietskeho zväzu (ZZSR- 7. decembra 1917) a samostatných štátov Poľska( 11. novembra 1918), Lotyšska( 18. októbra 1918), Estónska( 24. februára 1918), Fínska(6. decembra 1917) a neskôr aj Litvy( 1921). Rozpadom Rakúska-Uhorska vzniklo Česko- Slovensko(ČSR- vzniklo 28.10.1918), Maďarsko, Rakúsko a taktiež sa zväčšilo územie Rumunska. Rozpadom Osmanskej ríše získalo mnoho štátov na balkáne nezávislosť a po stovkách rokov vymanenie spod Tureckej nadvlády.  Vzniklo kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov( Juhoslávia) 1. Decembra 1918.  A neskôr 6. decembra 1921 uznala Británia nezávislosť Írska a Severného Írska.

       Po roku 1918 získalo mnoho národov právo na vlastný štát. Niektoré národy túto šancu využilo túto možnosť veľmi dobre pre iné to však krok späť. Niektoré zmeny hraníc, hlavne zmenšovanie územia Nemecka nepriamo zapríčinili začiatok druhej svetovej vojny. Každopádne bol rok 1918 pre celý svet veľmi významný.


v j




Zmeny hraníc Európy po roku 1945


Príčina prečo sa menili hranice bola druhá svetová vojna, v ktorej bolo hlavným agresorom Nemecko na ktorého čele stál Adolf Hitler ktorého cieľom bolo zväčšovať územie Nemecka aj porušovaním mierových zmlúv po prvej svetovej vojne. Vojna začala 1.9. 1939 vojenským útokom na nič nečakajúce Poľsko. Hitler obsadzuje aj Belgicko a Holandsko a aj Francúzsko je okupované. Nemecko sa pokúsilo obsadiť aj Anglicko, lenže neúspešne. Hitler mal dohodu zo Stalinom o neútočení, lenže Hitler 22.júna 1941 napadol ZSSR (operácia BARBAROSSA) a ZSSR sa stáva nepriateľom a preto aj neskorším víťazom vojny a preto si dávali nárok na toľko území.4.Decembra 1943 zaútočili Japonci na Americkú základňu Pearl Harbor, a vtedy sa zapája do vojny aj Amerika, ktorá mala tiež preto ako neskorší víťaz vojny vplyv na zmeny hraníc v Európe.. Vojna sa končí 8.mája 1945 po kapitulácii Nemecka. Dôležitý bol ešte dátum  4 až 11 február 1945 kedy sa konala Jaltská konferencia kde sa dohodlo povojnové usporiadanie Európy. Hlavným cieľom pri rozdeľovaní hraníc bolo oslabenie Nemecka. Po skončení druhej svetovej vojny sa Európa delí na západný a východný blok. Západný blok sú kapitalisti a východný blok je komunistický, ovplyvnený ZSSR. Štyri víťazné mocnosti si rozdelili Nemecko a Berlín na 4 sektory a to na Americký, Francúzsky ,Anglický a Sovietsky. Okupačné zóny boli pod kontrolou štvormocenskej spojeneckej rady ACC ktorá mala sídlo v Berlíne .Jej rozhodnutia vyžadovali jednomyseľný súhlas a vzťahovali sa na celé územie okupovaného Nemecka. Nemecko sa delí ešte aj na západné NSR ( nemecká spolková republika) a na východné NDR (nemecká demokratická republika). NSR bola ovplyvnená kapitalistickými štátmi. NDR bola ovplyvnená Sovietskym zväzom. Týmto pádom padla železná opona, čo je vlastne hranica medzi východným a západným blokom. Začína sa studená vojna čo je súperenie medzi týmito dvoma blokmi. Studená vojna sa končí keď sa na Islande stretli dvaja vtedy najvplyvnejší muži sveta Gorbačov a Regan a dohodli sa že sa nebude zbrojiť.

Hranice európskych štátov takmer nedotknuté. Namiesto zmien hraníc sa začali presúvať ľudia ktorý si mysleli že štát v ktorom bývajú im nemôže zabezpečiť dokonalý medzinárodnú ochranu. A samozrejme ešte ľudia ktorých zastihla hospodárska kríza .Európa sa rozdelila na dva mocenské bloky .Jedným bol Sovietsky zväz a druhým boli demokratické štáty Európy ovplyvňované Amerikou. K najväčším zmenám  hraníc došlo v Poľsku, ktoré prišlo takmer o 180 000v prospech Sovietskeho zväzu, ale zároveň získalo ako kompenzáciu 104 000 z Nemecka na východ od riek Odra a Nisa. Sovietsky zväz nabral najviac území nakoľko Stalin robil územné úpravy, čo znamenalo znovunadobudnutie Beserábie od Rumunska, odobratie Bukoviny a Podkarpatskej Rusi Rumunsku a Československu, získanie Kurilských ostrovov, pohltenie Pobaltských krajín (Estónsko, Lotyšsko, Litva) a ponechanie si Karelského polostrova ktorý dobil od Fínska. Západne od Sovietskych hraníc sa toho moc nezmenilo. Bulharsko získalo späť pásik územia od Rumunska v regióne Dobrudža, Československo získalo od Maďarska tri dediny na pravom brehu Dunaja oproti Bratislave. Titovi, čiže Juhoslávií sa podarilo ponechať si kúsok územia okolo Terstu a v Júlskom Benátsku, ktoré jeho sily okupovali na konci vojny. Zvyšné v rokoch 1938 až 1945 násilím obsadené územia boli vrátené.


Zmeny hraníc Európy po roku 1989


Po ukončení 2. sv. vojny víťazné mocnosti stanovili sféru vplyvu v priamej závislosti na územiach, ktoré ich armády oslobodili od fašistickej nadvlády. Víťazné mocnosti ako USA, Anglické kráľovstvo a Francúzska republika, ktorá k nej pristúpila mali jednoznačne kapitalistickú orientáciu pre riadenie ekonomiky a štáty, ktoré boli na jej území vykazovali prvky politickej demokracie. Územie, ktoré pripadlo pod vplyv ZSSR, ktorého vojská prvé došli do Berlína,  prinieslo so sebou do Európy dominantný vplyv komunistickej strany a socialistické zariadenie, ktoré bolo výsostne orientované vplyv Sovietskeho zväzu. Spolupráca týchto štátov či už vojenská zakotvená vo Varšavskej zmluve alebo hospodárska v RVHP, bola podložená vedúcou líniou komunistickej strany jednotlivých štátov a ZSSR. Čiastočnú výnimku tvorili národy spojené vo Federatívnej republike Juhoslávie, ktorá vykazovala ekonomické odlišnosti a čiastočnú orientáciu na trhové hospodárstvo. Juhoslávia nebola obsadená vojskami Sovietskeho zväzu a zachovala si mnohé výhody trhovej ekonomiky.

 

ZSSR

Dominantný zjednocujúci prvok Sovietsky zväz, po nastúpení do funkcie Michaila Sergejeviča Gorbačova v roku 1985, nastúpil sovietsku prestavbu, ktorá sa pokúšala zreformovať princípy plánovaného hospodárstva a vedúcej línii strany. Tým sa odštartoval proces rozpadu, ktorý vyvrcholil 12.12.1991 zánikom Sovietskeho zväzu. Miesto neho vzniklo spoločenstvo nezávislých štátov, do ktorého nevstúpila značná časť z pôvodných štátov ZSSR a vytvorili sa tak viaceré samostatné štáty smerujúce k demokracii ako Bielorusko, Litva, Estónsko, Ukrajina, Gruzínsko a podobne.

 

Poľsko

Poľská republika historicky kresťansky orientovaný štát s veľkou národnou tradíciou po 2. sv. vojne pripadol do sféry Sovietskeho zväzu, kde povojnové usporiadanie čiastočne posunulo hranicu Poľska smerom od východu na západ, čím niektoré Poľské mestá ostali územne v Sovietskom zväze. Poľsko jednalo pod vplyvom katolíckej cirkvi a nie všednej osobnosti Poliaka Jána Pavla II. /Karola Wojtylu/ s veľmi silne organizovaným nezávislým odborovým zväzom Solidarita na čele s Lechom Walesom, neskorším prezidentom Poľska, intenzívne prispeli k zániku vplyvu  komunistickej strany na chod štátu.

 

Juhoslávia

Po roku 1989 po páde komunistického režimu vyhlásili na základe referenda obyvatelia Chorvátska a Slovinska samostatnosť. Srbská republika, ktorá prišla o prírodné bohatstvá a turistický ruch, sa podieľala značnou mierou na vypuknutí občianskej vojny. V danej situácii na základe referenda sa osamostatnilo aj Macedónsko, ktoré v novembri 1991 vyhlásilo republiku. Neskôr Bosna a Hercegovina, pričom nemá národnostný základ ako Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko lebo ho zväčša obývajú Chorváti a Srbi. Chorváti a Srbi sú prevažne kresťanské a moslimské národy. Dnes je otázne, čo malo dominantný vplyv na rozpad Juhoslávie, či tvrdý centralistický systém z Belehradu, či túžba národov po samostatnosti alebo vplyv zahraničnej politiky iných mocnosti združených vo vojenských dohodách. Občianska vojna sa skončila v roku 1995 Virgínskou dohodou.

 

Nemecko

Pádom komunistického režimu sa vojnou rozdelené Nemecko po 2.sv. vojne pádom berlínskeho múra zjednotilo 3.6.1990, čím obnovený nemecký štát, pri ktorého vláde sa už nezúčastňovala komunistická strana Nemecka ostali vytýčené strany národ

 

ČSSR

Po roku 1989  ČSSR nastúpila cestu demokratického štátu. Rozpadli sa štruktúry, ktoré tvorili pilier moci ako RVHP a Varšavská zmluva. Zápas o rozdelení ČSSR sa odohrával na rozdiel od iných štátov prevažne politickými prostriedkami, na  ktoré mali dominantný vplyv jednotlivé politické strany podľa toho ako bolo zastúpené vo federálnom zhromaždení. Je isté, že ČSSR nebola rozdelená referendom, keďže bol silný predpoklad, že bola vôľa národov žiť v spoločnom štáte.  Najdominantnejší vplyv na rozdelení ČSSR mal biraterálny koncens medzi pánmi Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom, ktorí zastávali vrcholné politické a vládne funkcie. Rozhodnutie  federálneho zhromaždenia ČSSR sprevádzali mnohé politické a ekonomické prvky, ktoré niesli stopy, krátkeho času pred prípravou. A takýmto krokom bola aj delimitácia národných požiadaviek a záväzkov štátnych symbolov a spoločných organizácií.

V súčasnosti štáty ako Poľsko, Česko, Maďarsko, Slovinsko, Estónsko, sú súčasťou Európskej Únie. Stabilne orientované vojenské a politické štruktúry štátov s trhovou ekonomikou.

 

 

jjk

HOME