jazyky prisťahovalectvo náboženstvá import & export viedeň resumé bibliografia

 

Úvod | Komunikácia v EÚ | Indoeurópske jazyky | Angličtina a nemčina v Európe | Internacionalizácia slovenčiny

INTERNACIONALIZÁCIA SLOVENČINY

Slovná zásobu akéhokoľvek jazyka je veľmi citlivá na všetky spoločenské zmeny, vývin vedy a techniky. Tak aj slovná zásoba slovenčiny zažila a ešte aj zažíva zaujímavý vývin. Pri komunikácii si ani neuvedomujeme, že vo vetách stoja slová, ktoré pochádzajú ešte z praslovančiny vedľa slov, ktoré sa postupne od dávnej minulosti až dodnes preberali z cudzích jazykov. V dnešnej dobe preberá slovenčina najmodernejšie internacionálne slová. Tieto internacionalizmy so sebou prináša nová doba, moderná výroba a nové spoločenské situácie. Ľudia a národy medzi sebou prichádzajú do kontaktov, komunikujú, vymieňajú si názory a informácie. Nemôžeme povedať, že by cudzie a prebraté slová pohlcovali pôvodný jazyk. Internacionalizmy ho obohacujú o nové slová, aby sa mohol používať v rôznych oblastiach. Preberanie alebo tzv. požičiavanie internacionalizmov sa zaraďuje do spôsobov obohacovania a rozširovania slovnej zásoby. Ak ide o migráciu alebo aj preberanie slov, hovoríme o prevzatých, zdomácnených slovách. Ich pravopis i ohýbanie sa prispôsobili gramatike domáceho jazyka (napríklad slovo dizajn). Ak ide o tzv. vypožičanie slov, hovoríme o cudzích slovách. Tie sa píšu pôvodným pravopisom, neohýbajú sa (napríklad slovo online). Pre slovenčinu je migrácia internacionalizmov prirodzený jav, a to aj napriek tomu, že sa v slovnej zásobe slovenčiny nachádza vyše 100 00 slov a odvodzovaním možno tvoriť veľké množstvo nových slov. Internacionalizácia však negatívne vplýva na zvukovú podobu slovenčiny. Gramatické prostriedky sa nerozmnožujú, ale zjednodušujú a schematizujú, aby zložité tvary neprekážali pri dorozumievaní. Taktiež dochádza k zjednodušovaniu v odborných a publicistických textoch.
Slovenčina v súčasnosti vlastní prevzaté slová z približne 30 jazykov. Tieto slová preberá náš jazyk už od najstarších čias, keď sa u nás začali používať slová latinského pôvodu, s ktorými sem prichádalo náboženstvo a latinská kultúra. Počet latinizmov sa najviac zvýšil, keď bol na našom území uradný jazyk latinčina. V 12. storočí, počas nemeckej kolonizácie prenikajú do slovenčiny cudzie slová súvisiace s  vtedajšími remeslami, výrobou a poľnohospodárstvom. V čase národného obrodenia a aj neskôr v čase vplyvu ZSSR k slovenčine pribudlo niekoľko slov ruského pôvodu. Niektoré z nich sú dnes používane ako spisovné. Najviac slov prebrala slovenčina od našich západných susedov, z češtiny. Čo sa týka vzdialenejšich krajín Európy, najviac slov k nám migrovalo a ešte stále migruje z jazykov s bohatou históriou a aj slovnou zásobou, z francúzštiny a angličtiny. V slovenčine je vyše 3000 slov prevzatých z francúzštiny. Patria tam napríklad slová ako adresa, brožúra, hotel alebo garáž.

Vplyv angličtiny na súčanú slovenčinu

Ako už bolo spomenuté, najviac slov slovenčina prebrala z češtiny, no v dnešnej dobe sa ocitá v každodennej komunikácii čoraz viac anglických slov. Prečo práve angličtina a nie napríklad polština alebo nemčina, keď Slovensko ani s jednou anglicky hovoriacou krajinou nesusedí? Jeden z dôvodov je ten, že v dnešnej Európe je primárnym dorozumievacím jazykom práve angličtina. Obnovením a zintenzívnením kontaktov s krajinami, kde úlohu svetového dorozumievacieho jazyka zohráva angličtina, sa zvýšil prílev anglických slov - anglicizmov do nášho jazyka skoro vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti. V dnešnej dobe sa vyskytuje v slovenskej zásobe vyše 3000 prevzatých anglických slov. Prudký nárast anglicizmov, ktoré sa ocitli v slovnej zásobe slovenčiny za uplynulé roky sa dotkol skoro všetkých obyvateľov hovoriacich po slovensky. Tento jav ovplyvňuje náš jazyk pozitívne aj negatívne. Výhodou je, že môžeme anglickými slovami pomenovať také predmety a javy, ktoré buď nemajú slovenské pomenovanie alebo sa tieto predmety a javy dajú nazvať po slovensky, ale ich názov je častokrát zložitý a nepresný. Nevýhodou prenikania anglických výrazov do slovenčiny je to, že ich nadmerné a nevhodné používanie môže spôsobiť ťažkosti v priebehu komunikácie. Pri preberaní anglicizmov sa obyčajne nadväzuje na grafickú podobu slova a nie na skutočnú anglickú výslovnosť. V tomto prípade ide o tzv. optický spôsob preberania cudzích slov. To sú napríklad slová: junior, bar, rum, tank alebo flirt. Pri ďalšom spôsobe preberania slov sa prevzaté slová zhodujú s angličtinou v pravopise aj vo výslovnosti. Napríklad slová : pop, song, golf alebo set. Tretí typ preberania anglicizmov sa nazýva akustický. V tomto type sa pri prebratých slovách uplatnila anglická výslovnosť. Napríklad: džús, klaun, faul alebo míting. Anglické slová udomácnené v našej slovnej zásobe pochádzajú predovšetkým z oblasti športu (futbal, basketbal, penalta, dres alebo golf). Ďalej sa v našej slovnej zásobe zaužívali názvy jedál, ktoré majú anglický pôvod. Potom sú to slová z oblasti ekonómie, manažmentu a peňažníctva. Taktiež sa vyskytujú v slovnej zásobe výrazy z vedeckých disciplín, do ktorých patria napríklad informačné technológie, mobilná komunikácia, biotechnika alebo nová medicína. A napokon slová z oblasti populárnej hudby, politiky, názvy tancov, kultúry a životného štýlu. Rozsah vplyvu angličtiny na slovnú zásovu z jednotlivých oblastí je rozdielny v miere formálnej a významovej adaptácie, v hĺbke ich začlenenia a v sile komunikačného uplatnenia. Preberanie anglických výrazov do slovečiny by sme mohli v dnešnej dobe považovať za bežný jav, ktorý sa deje vo väčšine európskych jazykoch. Niektoré krajiny sa bránia nadmerného vplyvu angličtiny. Napríklad vo Francúzsku vyšiel zákon obsahujúci zákaz používať cudzie slová, pre ktoré existuje vo francúzskom jazyku termín. Čo sa týka internacionalizácie slovenčiny je len na nás, do akej miery bude angličtina ovplyvňovať náš jazyk. Buď nebude slovenčina jazyk odolný voči cudzým vplyvom, alebo budeme jazykovo odolní a nedovolíme zabudnúť na postavenie slovenčiny na našom území.