Kriminalistika
Zločin, trest a všetko medzi tým

Obhliadka miesta činu

 

                Obhladku miesta činu vykonávajú vyšetrovateľ PZ (policajný zbor), jeho zástupca a kriminalistický technik, ktorý je nezastupiteľný. V prípadoch, pri ktorých je podozrenie, že smrť bola spôsobená trestným činom je privolaný aj súdny znalec – lekár z Ústavu súdneho lekárstva a v prípade potreby aj ďaľšie osoby vykonávajúce odbornú činnosť.

                Keď dorazí polícia na miesto činu, najdôležitejšie je nepoškodiť žiadne dôkazy. Odoberať vzorky DNA nie je jednoduché a na tú prácu sú školení kriminalistický technici. Vzorka DNA páchateľa by sa totiž mohla veľmi ľahko kontaminovať biologickým materiálom vyšetrovateľa, ktorý by potom mohol byť obvinený z trestného činu.

                Najprv treba zaistiť správnym spôsobom vzorku – buť vystrihnúť krvavý kus látky z oblečenia, alebo nájsť vlas s korienkom, či urobiť ster vatovou tyčinkou. Vzorky sa dajú odobrať :

                Pri identifikácií páchateľa: kúsky kože alebo krvi nájdené na mieste činu, ale aj použité predmety ako odhodená zbraň či akákoľvek súčasť doplnkov.

                Pri identifikácií obete: kúsky kože, tkania, zubov či kostí sa neodoberajú na mieste činu, biologický materiál sa odoberie na súdnej pitve.

                Na mieste činu sa vykoná obhliadka tela a na základe posmertných zmien sa určí približý čas smrti. Až potom je telo prevezené k súdnemu patológovi. Vybrala som si 3 zkladné posmrtné zmeny, o ktorých poviem niečo podrobnejšie.

 

 

 

 

 

POSMRTNÉ ZMENY

1.       Chladnutie mŕtvoly

Po zástave životných funkcí telo chladne až do vyrovnania telesnej teploty s teplotou prostredia, v ktorom sa mŕtvola nachádza. Rýchlosť chladnutia tela je ovplyvňovaná viacerými faktormi:

 

a.       Teplotou vonkajšieho prostredia

-         V uzavretom priestore telo chladne pomalšie. Vo volnej prírode v zime za mrazu môže byť teplota tela s teplotou okolia vyrovnaná už za ½ - 1 hodinu, v jari asi za 6 hodín, v lete za 8 -10 hodín. Telo chladne rýchlejšie vo vode a v studenom vetre.

 

b.      Oblečenie alebo prykrytie tela

-         Mŕtvoly zabalené v prikrývkach alebo teplo oblečené chladnú pomalšie

 

c.       Veľkosť tela, vek a vrtva podkožného tuku

-         Čím je telo menšie, tým je chladnutie rýchlejšie. Preto telá detí, chudých ľudí alebo ľudí nižšieho vzrastu chladnú rýchlejšie. Taktiež oddelená časti tela (ak bola obeť rozkúskovaná) chladnú rýchlejšie ako neporušené telá.

 

d.      Zpôsob a príčina smrti

-         Pokles teploty môže začať už pred smrťou a to u pomaly umierajúcich ľudí. Po smrti sa potom priebeh chladnutia javí rýchlejší. Rýchlejšie chladne telo pri smrti vykrvácaním.

 

Postup chladnutia neprebieha na celom tele rovnako. Najskôr ochladnú periférne časti tela – tvár, ruky a nohy. To je možné pozorovať už 1- 2 hodiny po smrti. Na častiach tela zakrytých oblečením je viditeľné chladnutie po 4-5 hodinách. Najdlhšie sa teplota udrží v podpazuší a v okolí bedier, vo vnútri tela v brušnej dutine okolo žalúdka.

 

2.       Posmrtné škrny

Po smrti klesá krv a telesné tekutiny podľa zákonu gravitácie venóznym systémom na najnižšie uložené miesta. Preplnené krvné kapiláry kože podmieňujú výrazé zafarbenie (väčšinou tmavofialové, pretože krv je odkysličená), ktoré popisujeme ako posmrtné škvrny.

Miesto, na ktorom sú posmrtné škvrny, závisí od poloh mŕtvoly. Ak leží mŕtvola na chrbte, vytvárajú sa jej posmrtné škvrny na zadných plochách tela. Pokiaľ nejaká prekážka (napríklad stlačenie ciev) bráni odtoku krvi, môžeme pozorovať vznik ostrovčekových posmrtných škvŕn aj na vyššie položených miestach. U obesených, ktorých telo dlho viselo, splývajú posmrtné škvrny na dolných končatinách.

Ak zmeníme polohu tela skôr ako nastane hemolýza (rozklad krvi), škvrny sa znovu presúvajú na najnižšie položené miesto.

Rozsah posmrtných škvŕn je veľký, ak je krv tekutá – smrť udusením. Posmertné škvrny malého rozsahu nájdeme pri vykrvácaní a pri zomrelých, u ktorých bola pred smrťou dlhá agónia.

Farba posmrtných škvŕn je zvyčajne filovo červená. Odlišná farba škvŕn môže už pri prehliadke na mieste nálezu mŕtvoly upozorniť na možné príčiny smrti. Napríklad pri otrave oxidom uhoľnatým sú škvrny jasno až čerešňovo červené (spôsobené karboxyhemoglobínom), pri otrave morfiom alebo kyanydom draselným sú načervenalé, pri chlorečnane draselnom a kyseline chlorovodíkovej našedlé. Pri zmrznutých mŕtvolách a pri mŕtvolách, ktoré skoro po smrti ležia v chlade sú svetlo červené.

 

3.       Posmrtná stuhlosť

Posmrtná stuhlosť je kontrakcia (sťah) priečne pruhovanej aj hladkej svaloviny. Na vysvetlenie príči jej vzniku existje viacero teórií. V poslednej dobe sa uvádza, že posmrtné stuhnutie nastáva z nedostatku ATP (kyselina adenozintrifosforečná), ktorá sa po smrti rozštiepi a bez ktorej nemá svalové vlákno elasticitu. Ak obsahuje sval pred smrťou dstatok glykogénu, najprv sa nahradzuje ATP glykolytickými pochodmi a ztuhlosť nastáva neskôr.

V okamihu smrti je svalstvo zvyčajsne ochablé.

Podľa Nystenovho pravidla postupuje stuhlosť od hlavy smerom dole. Najskôr nstáva v prežúvacích svaloch, potom v tvárových svaloch, šijových, v horných a dolných končatinách. V ojedinelých prípadoch stuhlosť postupuje v opačnom prípade (od dolných končatín k hlave). Posmrtná stuhlsť ustupuje v rovnakom poradí ako nastala.

Pri úplne rozvinetuj stuhlosti je obtiažne otvoriť mŕtvemu ústa, horné končatiny môžu byť ohnuté v lakťoch, prsty môžu byť zaťaté do dlaní. Ak sa posmrtná stuhlosť v niektorých svalových skupinách zruší (napr pri prekladaní mrtvého do truhly) už sa zvyčajne neobnoví, hoci iné svalové skupiny zostávajú stuhlé. Niekedy sa však posmrtá stuhlosť, ktorá bola zrušená v prvých 4-6 hodinách, môže obnoviť ešte za 8-10 hodí po smrti.

Na vnútorných orgánoch nastáva posmrtná stuhlosť najskôr na srdci (najskôr zo všetkých svalov v tele). Za 30 minút až 2 hodiny po smrti je srdce už úplne stuhnuté, priestor srdečných komôr sa zmenšuje a krv je zo srdca vytláčaná. Ak stuhlosť pominie (cca za 12 -15 hodín), srdce je ochablé a ak zostala po smrti krv tekutá, natečie späť do komôr, ktoré sú potom krvou preplné.

Posmrtnú stuhlosť hladkého svalstva môžeme pozorovať na očnej zornici, ktorá sa pôsobením stuhlosti zúži. V priedušnici môže posmrtná stuhlosť spôsobiť vytlačenie kvapôčiek hlienu.

 Nj