Pod hladinou oceánu


Pod hladinou oceánu

Oceány a moria. Život v nich je nesmierne rozmanitý a pestrý. Teda aspoň býval. Ľudská činnosť však na ňom začína zanechávať čoraz väčšie následky. Rybolov, ťažba, odlesňovanie, zanášanie bahnom, či dokonca minimálna zmena teploty v oceánoch môže ohroziť celý ekosystém.

ropaPravdepodobne najväčším deštruktívnym činiteľom ekosystému je ropa, ktorá sa obyčajne vyskytuje vo vrchných vrstvách zemskej kôry, najčastejšie v oblasti kontinentálnych alebo oceánskych šelfov, ktoré sa nachádzajú v oblasti pobrežia a bývajú zaplavené morom. Náleziská ropy sú pod nepriepustnými vrstvami, v hĺbkach až 8 km pod zemským povrchom spolu so zemným plynom a inými prvkami, ktoré sú však všeobecne v zemskej kôre rozptýlené. Sú nerovnomerne rozložené a nachádzajú sa iba na niektorých miestach zemskej kôry, vždy len v obmedzenom množstve. Sú to geologické procesy, ktoré môžeme vyjadriť iba geologickou časovou mierou, čo znamená milióny rokov. Preto predstavujú nerastné suroviny pre ľudstvo neobnoviteľné a vyčerpateľné zdroje materiálu a energie, s ktorými treba hospodáriť racionálne.

Mimoriadne dôležitou okolnosťou je, že nerasty sa musia ťažiť z čoraz väčších hĺbok, alebo ak je nerast v hornine rozptýlený, musíme vyťažiť väčší objem horniny. S tým nesúvisí len zvýšenie nákladov a sťaženie ťažby, ale aj obrovský zásah do prirodzenej rovnováhy zložiek v zemskej kôre ako je litosféra, hydrosféra, atmosféra a biosféra. Litosféra je tvrdým obalom zemskej kôry , ktorej nevyhnutnou súčasťou je voda. Tá zas spadá pod hydrosféru. Bez nej a taktiež aj bez atmosféry, teda plynného obalu Zeme, by nemohla existovať biosféra, ktorá je oblasťou Zeme, kde sa nachádzajú živé organizmy. Všetky tieto sféry spolu súvisia a pokiaľ narušíme jednu, poškodíme aj ostatné sféry. Napríklad keď chceme získať zo zemskej kôry 1 tonu medi, musíme vyťažiť 160 ton medenej rudy! Týmto spôsobom vyvezieme na povrch odpadový horninový materiál veľkosti menšieho rodinného domu. Ročne sa ťaží okolo 100miliárd ton hornín, z toho sa spotrebuje 1/5 ako nerastné suroviny. Pri ťažbe sa ročne premiestňuje vyše 10km3 hornín, čo veľmi pretvára zemskú kôru. Ľudia zabúdajú na obmedzenosť a dlhodobý proces obnovovania zásob.

havariaĎalším dôležitým faktom je, že nehoda ropného tankeru alebo vrtu na vodnej hladine vytvára tenkú vrstvu, ktorá bráni prieniku kyslíka zo vzduchu do vody. Týmto spôsobom narúša vodný ekosystém.

Oceány sa dokážu po čase vysporiadať s ropnými škvrnami, dokonca aj koralové útesy majú regeneračné schopnosti. Aj napriek tomu, nie sú schopné regenerácie pri styku s ropou. Rozloha koralových útesov na celej Zemi sa odhaduje na 284 300 kilometrov štvorcových, čo nie je viac ako polovica rozlohy Francúzska, alebo desatina percenta povrchu svetových oceánov. Keď si predstavíme, že iba 50 litrov ropného oleja dokáže znečistiť 1 km2, následky sú katastrofálne. Koraly sa väčšinou nachádzajú na brehoch morí, maximálne však v hĺbke do dvoch kilometrov a spadajú do teritórií 101 krajín. Najviac, 33 percent, je okolo ostrovov Filipín, Indonézie, Malajzie a Papuy Novej Guiney. Najviac ohrozené koraly sú práve vo Filipínskej oblasti, no známy koralový útes nájdete aj vo vodách Nórska. Najväčším útvarom je Veľká bariéra pri brehoch Austrálie, ktorá sa nachádza v Koralovom mori. Veľký bariérový útes je asi najväčším lákadlom pre turistov, nanešťastie je aj najviac ovplyvňované rôznymi ľudskými faktormi ako je napríklad rybolov, zanášanie bahnom, zmeny podnebia, obchod so suvenírmi a ropa. Japonské tankery prevážajú ropu práve cez územia koralovej bariéry, čo je však prísne zakázané. Nebolo to tak dávno, keď japonská loď narazila do koralového útesu a takmer celý ho zničila.

koralyKoraly majú náročné podmienky pre ich život. Najlepšie sa im darí v čistej, plytkej a teplej morskej vode s nízkymi výkyvmi teploty, malým množstvom usadenín a prúdmi zabezpečujúcimi častú výmenu vody. Akákoľvek zmena niektorej z týchto podmienok znamená vážne poškodenie celého ekosystému. Zo 109 krajín, na území ktorých sa nachádzajú koralové útesy, až 63 hlási ich poškodenie . Aj napriek tomu, že koralové útesy tvoria približne len 10% oceánskych šelfov, ovplyvňuju život 70% živočíchov, ktoré žijú v oceáne. Pokiaľ percento ich existencie ešte viac klesne, zníži sa aj obrovské množstvo druhov morských živočíchov.

Najväčším zlom, nielen pre koraly, sú však asi Japonci v oblasti Veľkej koralovej bariéry. Neničia len útesy svojimi loďami, ale taktiež v blízkosti týchto územi lovia zákonom chránené morské živočíchy. Keďže je najväčší dopyt práve po veľrybách, využívajú každú príležitosť loviť ich. Veľryby prechádzaju aj oblasťami v blízkosti Koralovej bariéry, napríklad oblasťou Nového Zélandu.

Ďaľšia strana