Úvod Cirkadiánne rytmy Všeobecne EEG Insomnia Iné

Insomnia

    Insomnia, inak známa ako nespavosť je porucha spánkuodstate neschopnosť zaspať a/alebo sa udržať v stave spánku.   
    Prejavuje sa ťažkosťami pri zaspávaní (teda neschopnosť zaspať dlhšie ako 30 minút), častým nočným budením, skorým ranným budením a následnou neschopnosťou zaspať. Takýto neosviežujúci spánok zapríčiňuje, že po prebudení sa cítime ospalí a neoddýchnutí. A to sa vo veľkej miere odráža na našej nálade, správaní, pracovnom výkone, na výsledkoch v škole a v neposlednom rade tam, kde nás insomnia poškodzuje najviac – na zdraví nášho tela.
    Otázkou je, ako vlastne takéto stavy vznikajú. Ako je možné, že mozog zrazu odmietne vyslať signál, že organizmus si potrebuje odpočinúť? Prečo zrazu nemôžeme zaspať aj celú noc, v lepšom prípade sa zobudíme “až” o nejakej tretej ráno? Odpoveď je vedcom po dlhoročných výskumoch konečne jasná – za všetko môže ľudská psychika.

Primárna insomnia

Veľa ľudí má občas problémy so spánkom alebo s častým nočným budením. Môže za to psychické vypätie spôsobené napríklad stresom v zamestnaní, strachom zo skúšky alebo rozchodom s partnerom.

V takýchto prípadoch hovoríme o primárnej insomnii. Podľa výskumov prechodnou primárnou  nespavosťou v dnešnej dobe trpí až 23%  populácie, z čoho najkritickejšie oblasti sú Americký kontinent , západná Európa a India. Podľa štatistík sa tento problém týka žien omnoho častejšie ako mužskej časti populácie.  Žena je od prírody stavaná tak, aby bola empatickejšia, citovo založenejšia a aby intenzívnejšie vnímala psychický stav svojho okolia. Zároveň ju toto všetko robí  citovo labilnejšou, ťažšie zvláda stres a konflikty v spoločnosti či v rodine. Jej psychika je omnoho citlivejšia na vonkajšie vplyvy a preto aj ľahšie upadá do stavu nepokoja zapríčiňujúceho nespavosť.


Stresové hormóny

    Neshopnosť zaspať je v tomto stave zapríčinená zvýšenou hladinou katecholamínov a glukokortikoidov v krvi. Sú to skupiny hormónov, ktoré organizmus produkuje, keď je vystavený stresovým situáciam. Tieto hormóny telo chránia pred nepriaznivými účinkami pri pocite stresu či strachu, v podstate chránia organizmus pred kolapsom. Najdôležitejšími stresovými hormónmi sú adrenalín (katecholamín) a kortizol (glukokortikoid).

    Adrenalín sa vylučuje z drene nadobličky a v prvom rade zapríčiňuje sťahovanie ciev, čím sa zníži prietok krvi v tele a krv sa centralizuje v životne dôležitých orgánoch ako sú mozog, srdce a pľúca. Dochádza tak k zvýšeniu krvného tlaku a aktivity srdca. Ďalej rozťahuje dýchací otvor medzi prieduškami, čím dochádza k ľahšieme dýchaniu, rozširuje zreničky, aby do oka dopadalo viac svetla, vo zvýšenej miere aktivuje aj potné žľazy, aby sa organizmus neprehrial. Takisto zvyšuje hladinu cukru v krvi, teda uvoľňuje zásoby energie v tele látkovou premenou glykogénu (škrobu) na glukózu (cukor), ktorý dodáva telu potrebnú energiu. Na tejto látkovej premene sa podiela už spomínaný hormón kortizol, ktorého produkcia z kôry nadobličky je stimulovaná práve adrenalínom.

    Vzhľadom na účinky týchto hormónov telo nie je schopné dostať sa do pokojného vyrovnaného stavu a byť tak pripravené na spánok. Stresové situácie sú však situácie v živote bežné a v takýchto  prípadoch sa postihnutý nemusí báť chronickej poruchy spánku. Problém sa vyrieši a s ním sa vráti aj pokojný spánok.
    


 Parasomnia

    Ďalšou primárnou prechodnou poruchou spánku je parasomnia, jav, ktorý je najčastejším problémom u detí od predškolského až školského veku. U dospelých sa môže vyskytnúť vo forme spomienok na traumu z detstva, ktoré sa vynárajú v snoch. Trpiaci si tak konštantne vytvára odpor k posteli a spánku celkovo, čo môže prerásť do chronickej nespavosti alebo psychickej poruchy. Z týchto dôvodov je pri opakovanej parasomnii potrebné navštíviť psychológa.

    Parasomnia sa prejavuje nevysvetliteľným správaním počas spánku
alebo krátko po prebudení, ako sú neprirodzené pohyby, krik zo sna a budenie s plačom či s neidentifikovateľným pocitom nebezpečia či strachu. Sú spôsobené prechodmi z fázy N-REM do REM, teda sa vyskytujú hocikedy počas noci alebo prechodom zo stavu bdelosti do N-REM fázy, teda tesne po zaspatí.
    Spôsobuje to nezrelosť nerového systému u detí. Pri prechode tymito fázami spánku dochádza v tele k elektrickým impulzom v neurónoch (ako sme už spomínali), a týmto vzruchom sa nervový systém  dieťaťa v určitom veku ešte nevie celkom prispôsobiť. Dochádza tak k aktivácii celej nervovej sústavy takisto ako k aktivácii motoriky a zmyslového vnímania, čo zapríčiní, že namiesto toho, aby sa dieťa ponorilo do hlbšej fázy spánku, z časti sa naopak prebudí.

    K prejavom parasomnie patrí zmätené budenie, námesačnosť či zlé sny, ktoré spôsobuje neschopnosť dieťaťa vyhodnotiť čo je fantázia a čo realita. Deti si často samy stvoria príšeru alebo inú kreatúrku, ktorej sa potom boja a prenášajú si ju do snov. Z pod paplóna deti svojím podvedomím systematicky vyhľadávajú skryté strašidlá v tmavých kútoch svojej izby, neuvedomujúc si, že ten či onen strašidelný tieň bol v skutočnosti len tieňom napr.: stoličky.  
   
    Následky “obdobia nespavosti” však netreba podceňovať. Bez ohľadu na to, či človek poriadne nespí dva dni alebo dva týždne, má to veľmi škodlivý dopad na celý organizmus. U ľudí s takouto prechodnou insomniou možno pozorovať následky v podobe zlej sebakontroly, nervozity, vyčerpanosti, spomalených reakcii a v horších prípadoch dvojité videnie. Odzrkadľuje sa to na horších výsledkoch v škole či zamestnaní a nezhodami v rodinnom aj spoločenskom živote, nehovoriac o vysokej pravdepodobnosti zapríčinenia dopravnej nehody.


Sekundárna insomnia

    Problém nastáva, keď takáto prechodná nespavosť spôsobená obyčajnými každodennými ťažkosťami prerastie do takzvanej chronickej, teda dlhodobej insomnie.  V prípade, že nespavosť pretrváva aj po vyriešení problému alebo ak trvá dlhšie ako štyri týždne, je potrebné zájsť za lekárom. V lepšom prípade si človek len vytvoril podvedomý odpor k noci zo strachu, že sa opäť nevyspí. Lekár mu dá nejaké rady na lepší spánok, v horšom prípade lieky na spanie, ktoré sú však vysoko návykové. Z veľkej časti ich tvoria hypnotiká, lebo bežne dostupné melatonínové prípravky už v pokročilom štádiu chronickej insomnie nemusia účinkovať. Hypnotiká sa líšia tým, že namiesto vylučovania melatonínu vylučujú ťažko návykové triazolamy, chlorohydráty a benzodiazepiny, ktoré utlmujú centrálnu nervovú sústavu. Dochádza tak k čiastočnej paralyzácii organizmu a umelo vyvolanému spánku. 

    Pri chronickej insomnii hrozí obezita, cukrovka, mŕtvica a infarkt. Podľa vedeckých výskumov insomnia skracuje život v priemere o desať rokov.


 Psychické poruchy

    Horšie však je, keď má insomnia patologický pôvod, teda ak je sekundárny (sprievodný) znak psychickej choroby. Najčastejšie sa vyskytuje pri chronickej depresii a schiz
ofrénii, ktorá sa však radí medzi výnimky, lebo insomnia môže byť v tomto prípade jej spúšťačom. Nespavosť môže byť sekundárnym učinkom aj niektorých omamných látok, väčšinou halucinotvorných drog. Telo na halucinácie či depresívne stavy reaguje podobne ako na stresové situácie, postihnutý sa teda nevie upokojiť a primäť k relaxácii. Treba dodať, že insomnia v niektorých prípadoch (rovnako ako pri schizofrénii) môže byť pôvodcom samotnej depresie. Vyčerpaný človek podáva nízke pracovné výkony, za čo si môže odtrpieť nepríjemný monológ od nadriadeného, môže sa mu zničiť aj rodinný vzťah, čo za spoločného pôsobenia zvyšných príznakov vedie k vzniku depresie, tá vedie k sebadeštruktívnym sklonom až nakoniec k samovražde. Dlhodobú nespavosť preto v žiadnom prípade netreba podceňovať.
    Ďalšie patologické dôvody insomnie sú napríklad apnoe alebo restless legs syndrome (syndróm nepokojných nôh). U apnoe ide o zvlášť nebezpečnú formu poruchy spánku. Samotné apnoe je dočasné prerušenie dýchania počas spánku, kedy sa po dychu lapajúci  postihnutý  dezorientovane prebudí, no ráno si na nič nepamätá. Toto ochorenie dramaticky zvyšuje krvný tlak a možnosť vzniku mŕtvice.

    Syndróm nepokojných nôh sa zasa prejavuje neustálou potrebou meniť polohu tela počas zaspávania z dôvodov neidentifikovateľných nepríjemných pocitov alebo kŕčov v nohách. Jedná sa buď o poruchu nervovej sústavy alebo sprievodný znak horúčky, či bolesti zo zranenia.


Konkrétne prípady

    Dlhodobá nespavosť však vzniká aj z omnoho bizarejších dôvodov. Známy je prípad v súčasnosti 52-ročného nemenovaného pacienta. Tento muž nebol celé mesiace schopný upadnúť do kvalitného spánku, ktorého dĺžka sa kolísala medzi 30 minútami až štyrmi hodinami. Na jar roku 1999 to n
ebolo už ani toľko. Tento muž prestal celkom spať. Celé dni aj noci bdel, občas sa mu podarilo zaspať na pol až jednu minútu. Lekár mu predpísal lieky na spanie. Na začiatku účinkovali, ale neskôr musel pacient užiť až tri tabletky za noc. Trpel halucináciami, nedokázal nič vnímať, nevedel sa orientovať ani vo vlastnom byte, rozprával zmätene a trhane. Psychiater v spánkovom laboratóriu však nakoniec zistil, že pacient koncom 80. rokov prekonal infekčné ochorenie tenkého čreva. Pôvodca tohto ochorenia si cez miechu našiel cestu do mozgu a prežíval v ňom na úkor pacientovej nespavosti. Po tomto zistení boli mužovi nasadené špeciálne lieky, ktoré prenikli cez ochrannú bariéru mozgu a zničili tohto nebezpečného mikróba. Po nasadení ďalších liekov –tentoraz na spánok- sa mužovi spánok čiastočne vrátil, aj keď len veľmi krátky. Vedci dodnes nevedia pochopiť, ako je možné, že človeku s tak veľkým spánkovým dlhom už dávno nezlyhali životne dôležité orgány ako srdce a krvný obeh, či imunitný systém. Naopak, jeho psychické zdravie utrpelo veľa poškodení vo forme spomínaných halucinácii, porúch koncentrácie a pamäti. Tento prípad výrazne podkopal dovtedy nespochybniteľnú teóriu, že nedostatok spánku vedie len k smrti.
    Ďalším príbehom je prípad ženy trpiacej narkolepsiou. Je to najštudovanejšia porucha spánku, ktorou trpí len 50 zo 100 000 ľudí. Vedci dúfajú, že v narkolepsii sa skrýva kľúč k odhaleniu regulácie striedania stavu bdenie a spánku v ľudskom tele. Mohlo by to pomôcť k vyvinutiu dokonalého lieku na spanie, či prostriedku na prebudenie.

    Táto mladá narkoleptička nikdy nevie rozlíšiť, či bdie alebo spí. Je tak vyčerpaná, že žije ako v mrákotách. Často sa jej stáva, že pri písaní textu a jeho následovnom čítan
í zistí, že sa jej doňho vplietli úplne nezmyselné, častokrát vymyslené slová. Alebo po návrate z nákupu zistí, že priniesla niekoľko násobne viac tovaru ako chcela alebo že zabudla kúpiť viac ako polovicu z toho, po čo tam vlastne išla. Po tom, čo na jar 2002 odpadla v práci jej lekári na neurológii stanovili diagnózu narkolepsie. Táto žena mala veľké šťastie, vo väčšine prípadov totižto pacientovi na túto poruchu prídu až po dlhom čase. Je to z dôvodu, že pacient si svoju poruchu jednak neuvedomuje a na druhej strane, lekár často odmieta veriť pacientovým historkám a namiesto liečenia ich pošlú k psychológovi na testy neurózy, psychózy alebo poruchy osobnosti. Medzi príznaky narkolepsie patrí hyperaktivita, zvýšená neposednosť, ktorou sa postihnutý snaží premáhať svoju poruchu, hovorí abnormálne rýchlo, ledva sa stačí nadýchnuť. Keby sa pacient trochu upokojil, okamžite by sa mu zavreli oči a zaspal by aj počas šoférovania na dialnici či uprostred pracovného pohovoru.
    Narkolepsia sa nedá vyliečiť, lieky dokážu len zmierniť jej symptómy. Jej príčinou je veľmi nízky počet neurónov, ktoré produkujú bielkovinu hypokretín, látku podporujúcu bdenie. U narkoleptikov je jej koncentrácia v mozgovo-miechovom moku veľmi nízka. Ďalším dôvodom je fakt, že človek trpiaci narkolepsiou upadá v prvej fáze spánku do REM fázy a nie do N-REMu, ako to je u zdravých ľudí. V REM fáze dochádza k „vypnutiu” prenosu vzruchov medzi mozgom a svalmi. Podobné ochromenie môže u narkoleptika nastať aj počas bdenia. Pri silných emóciach ako je radosť, zlosť, plač či smiech postihnutý nečakane spadne, niečo zhodí alebo pustí z rúk všetko, čo držal.

    Spánok je bezpochyby jeden z najdôležitejších telesných procesov organizmu a treba si vážiť jeho kvalitu,  nepodceňovať a nezanedbávať ho. Akékoľvek problémy treba ihneď riešiť, neprehliadať ich, ale nebáť sa zájsť za odborníkom. Tu je niekoľko rád na zlepšenie kvality spánku či na vyriešenie próblemov pri zaspávaní.

Tipy na lepší spánok

-    Treba si dať pozor, aby sa miestnosť kde spíte nestala pracovňou, to znamená, že by ste sa v spálni nemali učiť, pracovať alebo vybavovať pracovné telefonáty a to už vobec nie pred spaním.

-    Ak neviete zaspať dlhšie ako 30 minút, nenúťte sa do toho. Treba vstať a začať robiť nejakú nezábavnú a monotónnu činnosť ako rôzne “papierovačky”, katalogizovanie, pre ženy žehlenie alebo klasické rátanie ovečiek. Čakáme, kým sa únava dostaví sama.  Je potrebné dodať, že slovo nezábavné znamená žiadne nočné pozeranie televízie ani čítanie. To by vás mohlo ešte väčšmi prebudiť.

-    Predvečernému stresu sa vyhnete tým, že nebudete odkladať povinnosti na poslednú chvíľu.

-    Pred spaním môžete spáľňu vyvetrať a ísť na krátku prechádzku.

-   Dávajte si iba ľahkú večeru, aby ste nezaťažovali tráviací systém, takže žiadne nočné vyjedanie chladničky.

-   Je vhodné dať si pred spaním teplý kúpeľ s vonnými olejmi z levandule, škorice alebo kamilky, ktoré majú uvoľňujúce účinky.

-    Pred spaním si môžeme dopriať kakao.