Úvod Cirkadiánne rytmy Všeobecne EEG Insomnia Iné

Všeobecne

Ako spoznám na človeku, či spí?

    Hlavnými znakmi spánku sú pohodlná uvoľnená poloha tela, uvoľnené svalstvo na krku = položená hlava (preto nemožno spať posediačky) a len minimálny pohyb končatín. V spánku dokážeme reagovať na podnety z okolia, na zvuky či dotyky, no len obmedzene. Reagujeme náhlym prebudením, pri čom pocit ospalosti po prebudení je rôzny podľa toho v akej fáze spánku sme boli prebudení. Telesná teplota sa počas spánku znižuje, čo je dôvodom prečo spíme zvyčajne prikrytí. Spomaľuje sa nám tiež dych a klesá krvný tlak.

Sny
    I keď máme pocit že sa mozog počas spánku „vypína“, nie je tomu tak. Mozog intenzívne pracuje aj počas spánku čo potvrdzujú sny. Sny sú založené na základe prežitých pocitov či spomienok. Vyvoláva ich hormón hutlorfín, ktorý sa vytvára počas spánku. Pri nahromadení väčšieho množstva tohto hormónu v tele začne prebiehať reakcia s hormónom xerofín, ktorý má za úlohu udržať telo v spánku. Prílišné množstvo Hutlorfínu by totiž telo zo spánku prebudilo. Avšak práve táto reakcia xerofínu a hutlorfínu, spôsobí halucinácie v mozgu – sny. K prerušeniu snu dochádza keď mozog zaregistruje aktivitu mysle a teda prestane do tela vylučovať hutlorfín.

Fázy spánku
    Spánok rozdeľujeme na viacero fáz. Podľa mozgovej aktivity, typu vĺn ktoré mozog vysiela či pohybu očí a tela vieme spánok rozdeliť na 5 fáz. Podľa pohybu očí rozdeľujeme spánok na dve základné fázy – REM a NREM, pri čom NREM fáza sa skladá z ďalších štyroch fáz.

Fáza REMVarolov most
    Rapid eye movement. Samotná skratka napovedá ako rozlíšime fázu REM od ostatných fáz.  V REM fáze sa očné bulvy pod viečkami aktívne hýbu. Tento pohyb je viditeľný aj voľným okom.
    Väčšina snov sa nám sníva práve v tejto fázy, pri čom je to zväčša jeden sen v jednom cykle, čo znamená že za noc môžeme mať viac snov. Sny si väčšinou nepamätáme lebo na uchovanie sna by musela byť mysel bdelá. Pre zapamätanie si sna je nutné aby ste sa hneď po ňom zobudili, vybavili si ho a chvíľu ostali bdelý. O niektorých snoch ani nevieme, no iné si pamätáme aj dlhé roky. Sny v tejto fázy sú bláznivé, mimoriadne žívé a často bizardné.
    Vo fáze REM napriek snívaniu (aktivity mysle) prebieha duševná relaxácia. Ukladajú sa informácie nadobudnuté v minulom dni a možné citové vypätie sa uvoľňuje.
    REM fáza je vyvolávaná časťou zadného mozgu - Varolovým mostom.
    Charakteristickým pre túto fázu je ťažké, nepravidelné dýchanie, rýchlejší tep a nehybnosť.Napriek tomu že REM fáza je najľahším spánkom, prebudiť z nej človeka je ťažké.

Fáza NREM
    Non rapid eye movement. Túto časť spánku rozdeľujeme ďalej na fázy 1, 2, 3 a 4. Nasledujú za sebou v poradí, no ich dĺžky sú rôzne. Največšiu časť noci prespíme vo fázy NREMAkú časť noci zaberajú jednotlivé fázy?2 – až 50%. Štvrtinu spánku tvoria fázy NREM3 a NREM4, 20% REM fáza, a 5% fáza NREM1. Trvanie jednotlivých fáz sa odvíja od toho kolkatý cyklus práve prebieha. Fázy NREM4 a NREM3 sa od zaspatia po prebudenie skracujú zatiaľ čo REM fáza sa predlžuje.
    Počas NREM fázy relaxuje svalstvo, a nastávajú optimálne podmienky pre syntézu základných proteínov. Pri prebudení v tejto fáze spánku uviedlo že sa im snívalo, len 20% ľudí, s konštatovaním že majú pocit že skôr mysleli ako snívali. Sny v hlbokom spánku bývajú kratšie, obsahujú menej vizuálnych prvkov a nie sú tak živé ako sny vo fáze REM.
NREM1 - zaspávanie
    Je to prechodný stav medzi bdením a spánkom. Najprv môžme pozorovať výrazné pohyby a zmeny polohy tela. Telo sa ukľudňuje, oči sa zatvárajú a dych zpomaľuje. Toto štádium môže byť doprevádzané svalovými kŕčmi, ktoré nie sú ovládateľné. Kŕče sú pravdepodobne vyvolávané pri reakcí na prechod do ďalšej etapy spánku.
    Prvá fáza trvá len niekoľko minút, a je len akýmsi prechodom ďalej do hlbšieho a hlbšieho spánku. Pohyb očí môžeme pozorovať prakticky v každej z fáz, no v každej je charakteristický niečím iným. V tejto je to pomalý, valivý pohyb.
NREM2 - ľahší spánok
    Pri ľahšom spánku mozog vysiela vlny s frekciou od 12 do 16 Hz, čo sú vlny alfa a beta. Stále nejde o hlboký spánok, len o prechodnú fázu.
NREM3 - hlbší spánok

    Môžeme sledovať vlny s frekciou od 1 do 2 Hz teda vlny delta. Teraz už je zobudiť človeka obtiažnejšie. Bežný šum či zvuky nás už neprebudia, no plač dieťaťa či oslpvenie menom to dokáže.

NREM4 - hlboký spánok

    Táto fáza je najhlbším spánkom, prebudiť sa je obtiažne. Niekedy nazývame fázy NREM3 a NREM4 aj delta spánok.

Vystriedanie fáz
    Vystriedanie týchto piatich fáz nazývame cyklom. Takýto cyklus sa počas nočného spánku, ktorý trvá u dospelého človeka priemerne 8 hodín, zopakuje 4 až 6 krát.
    Hneď ako si ľahneme nastupuje NREM spánok, kedy prechádzame všetkými fázami NREM od prvej až po štvrtú. Ak sa nám v hlbokom spánku niečo sníva je nepraVystriedanie fázvdepodobné aby sme si sen zapametali, čo znamená že o ňom ani nebudeme vedieť. Pomaly sa začíname dostávať stále bližšie a bližšie k bdelosti opäť postupne cez fázy NREM spánku, až do REM spánku kde sa nám sníva prvý sen. Opätovným vrátením sa do fázy NREM1 začíname nový cyklus. Po ukončení posledného cyklu nastáva prebudenie. V mnohom sa podobá zaspávaniu, no z pravidla je rýchlejšie. U niektorých ľudí aj po prebudení pretrváva fáza „námesačnosti“ kedy hneď po prebudení môžeme vykonávať činnosť, no neskôr si ju nemusíme pamätať.

Pokusy

    Pri jednom pokuse nechali vedci skupinu štyroch dobrovoľníkov bdieť tak dlho, ako to len bolo možné. Po istom čase sa u nich objavilo snívanie s otvorenými očami a pri stravovaní či hygienických potrebách sa správali ako malé deti. Jedna žena sa dokonca zvalila na zem a v kŕčoch a kriku sa chovala násilnícky. Neskôr zistili že prežívala živý sen kde sa jej snívalo o gorile.