ÚVOD AUTIZMUS  DEMENCIA DEPRESIA  SCHIZOFRÉNIA
RESUME       
                                                                                    

DEMENCIA

-Čo je to demencia ?
Termín „demencia“ zaviedol okolo r. 1800 francúzsky psychiater Philip Pinel a patrí medzi najčastejšie ochorenia starých ľudí.

Výskyt:
5% osôb nad 65 rokov
20% osôb nad 80 rokov


Demencia je získané chorobné oslabenie rozumových schopností.
Je to progresívna(postupujuci,šíriacia sa) dysfunkcia mozgu, ktorá má za následok obmedzenie každodenných aktivít a vo väčšine prípadov si po dlhšom čase vyžaduje starostlivosť.

Najčastejšou príčinou predčasného starnutia sú chorobné stavy, ktoré vznikli na podklade genetickej dispozície a nepriaznivého vonkajšieho vplyvu. ((Patria k nim niektoré choroby hromadného výskytu alebo civilizačné choroby, ako diabetes mellitus, arterioskleróza, niektoré formy hypertenzie, nádory, obezita, Alzheimerova choroba a iné.)) 

-Delenie demencie

Podľa príčiny delíme demencie

 1. primárne degeneratívne demencie Alzheimerova (senilná a presenilná) demencia, Parkinsonova choroba, Pickova choroba, Huntingtonova choroba...
2. Vaskulárne(cievne) demencie (po infarktové)
3. zmiešané demencie
4. sekundárne demencie metabolicko-toxická (napr. alkoholická, chemické toxíny) infekčné (neurosyfilis, AIDS) pri ochorení CNS (nádory, subdurálny ((nachádzajúci sa pod tvrdou mozgovou plenou)) hematóm) demencia pri depresii. Klinický obraz demencie sa vyznačuje najmä: poruchou kognitívnych funkcií, úzkosťou, depresiou, psychotickými syndrómami, agitovanosťou((chorobný neklud)).

Mnohé ochorenia môžu vyústiť do demencie, najčastejšia z nich je Alzheimerova choroba,okolo 60 % pacientov s demenciou trpí Alzheimerovou chorobou.

Alzheimerova choroba-(choroba predčasného starnutia)začína sa okolo 50. - 60. roku života(Vo vyššom veku sú ženy ohrozenejšie ako muži) Alzheimerova choroba je neurodegeneratívna porucha mozgu, pri ktorej dochádza k postupnej demencii. Ako prvý ju opísal Alois Alzheimer. V súčasnej dobe nie je známa príčina jej vzniku, ale vďaka neuropatologickým nálezom sa vie ako prebieha. Hlavnou zmenou je ukladanie beta-amyloidu v mozgu a ďalšie zmeny, ktoré postupne spôsobujú rozpad nervových vlákien a buniek. Alzheimerovou chorobou sa taktiež mení látková činnosť mozgu.

Okrem postupného zlyhávania mentálnych funkcií sa v rôznom štádiu ochorenia môžu vyskytnúť poruchy pohyblivosti a reči. je najrozšírenejšia forma senilnej (stareckej) demencie v USA a EU. Súvisí s včasným prejavom degeneratívnych zmien mozgových a nervových buniek. Pacientov intelekt, osobnosť a telesný stav chátrajú podobným spôsobom ako pri normálnom procese starnutia. Patrí do skupiny piatich základných ochorení vedúcich k smrti. Výskyt narastá s vekom a má chronicko(trvajúci dlhší čas) – progresívn(postupujúci,šíriaci sa ) priebeh.

 Parkinsonova choroba (Paralysis agitans) - 3 zákl. príznaky: hypokinéza, svalová rigidita((tuhosť, nekompromisnosť, nepružnosť, nepoddajnosť, stuhnutosť, odmerané chovanie; v medicíne: strnulosť svalov alebo psychických procesov)) statická trasľavosť. Hypokinéza sa prejaví postupným ochudobňovaním vôľovej a mimovôľovej pohyblivosti, hypomímiou, menej častým žmurkaním a spomalením vstávania z polohy v sede. Postupne sa zvyšujúci svalový tonus má plastický charakter, ktorý sa prejavuje tým, že pri pasívnych pohyboch končatinami sa pociťuje trvalý plastický odpor pri naťahovaní svalu. Reč sa stáva monotónnou až nezrozumiteľnou.

Pickova choroba - etiologicky významná dedičnosť. Patologicko(chorobny,odlisny,nenormalny)anatomický (týkajúci sa anatómie; tvarom vyhovujúci stavbe ľudského tela) nález je charakteristický značným zmenšením mozgovej kôry, jednoduchou atrofiou(chradnutie, zmenšenie, zakrpatenie telesných orgánov, tkaniva, bunky...) bez drúz a bez zmeny fibríl((drobné vlákno tkanivových a iných buniek, najmä svalových; štrukturálna jednotka celulózy, tvorená zväzkami makrofibríl ))Atrofia je ohraničená na frontálny, temporálny a parietálny lalok. Postihnutá býva i biela hmota a bazálne gangliá. Zmeny vidno na pneumoencefalograme. Strata iniciatívy, spontánnej pozornosti a úsudkovej schopnosti. Podľa lokalizácie poškodenia mozgu poznáme 2 symptomatologické formy.

Frontálna forma Pickovej.-ludia s touto formou choroby- zanedbávajú zamestnanie, hrubo sa správajú voči príbuzným a blízkym ľuďom. Neskoršie sa zníži ich aktivita a stratí iniciatíva, sú málovravní, nečinní, tupí a apatický. Chôdza je ťažkopádna, postoj skleslý.
Temporálna forma Pickovej choroby sa vyznačuje veľavravnosťou, frázovitosťou, parafrázami, agramatizmami a amnestickou afáziou. Priebeh ochorenia je progredientný.

Creutzefeldtova - Jakobova choroba- začína sa okolo 50. roku a v priebehu 2 - 3 rokov sa končí smrťou. Má 2 formy: fronto - centro- temporálnu, ktorá má dlhší priebeh, a 

generalizovanú formu, ktorá prebieha subakútne, pričom v konečnej fáze je častý mutizmus, akinéza, decerebračný syndróm a kóma. Zjavujú sa správy o vírusovej etiológii tohto ochorenia. Jeho liečenie je symptomatické, prognóza infaustná.

Follingova choroba (Fenylpyrruvická oligofrénia) sa vyvíja v dôsledku neschopnosti organizmu metabolizovať aminokyselinu fenylalanín na tyrozín. Tým vzniká nedostatok tyrozínu a nadbytok fenylalanínu, ktorý sa deaminuje na kyselinu fenylhroznovú, vylučovanú močom.

Addisonova choroba -je často spojená so svalovou adynamiou, zvýšenou unaviteľnosťou a svalovými kŕčmi.

Brechterevova choroba- celkové zápalové ochorenie, ktoré postihuje sakroiliakálne, apofýzové a kostovertebrálne kĺby a postupne vyúsťuje do ankylózy chrbtice podmienenej osifikáciou kĺbových puzdier, okrajov väzivových prstencov medzistavcových platničiek a blízkych väzov. Najčastejším včasným anamnestických príznakom choroby, ktorá sa rozvíja pomaly a bez celkových príznakov, je bolesť v driekovokrížovej oblasti.

Huntingtonova choroba- dominantne dedičné ochorenie. Okrem príznakov mentálnej deteriorácie sa vyskytujú extrapyramídové príznaky prejavujúce sa najčastejšie choreatickými dyskinézami. Patogénny gén je lokalizovaný na 4. chromozóme.

Friedreichova choroba- degeneratívne ochorenie s príznakmi postihnutia prevažne spinocerebelárnych dráh. Variabilne bývajú postihnuté aj iné systémy.

Charcotova choroba
-postihnutie motorických buniek v predných rohoch miechy, ako aj vláken pyramídovej dráhy. Klinicky sa postupne vyvíja svalová slabosť sprevádzaná fascikulárnymi zášklbmi.

Pagetova choroba- šíri sa do prsníkovej žľazy, alebo začína v stenách vývodov mliečnej žľazy a odtiaľ preniká do kože. Prejavuje sa zvyčajne mokvajúcim, začervenalým ložiskom na prsnej bradavke a v jej okolí. Proces prebieha jednostranne, postihuje ženy, iba zriedkavo mužov.

Perthesova choroba-(deformujúca osteochondropatia mladistvých, osteochondritis deformans juvenilis) je aseptická nekróza hlavy stehnovej kosti, vznikajúca na podklade organických porúch jej cievneho zásobenia a zapríčiňujúca jej trvalú deformáciu.

Kahlerova choroba -(myeloma multiplex, plazlocytóm) je systémový nádor kostnej drene u osôb po 40. roku v chrbtici, rebrách, lebke. Sprevádzajú ho neurčité reumatické bolesti, patologické fraktúry stavcov, chudnutie.

(Rozdelenie)Kohlerova choroba:
Morbus Kohler I je aseptická nekróza člnkovej kosti nohy. Vyskytuje sa len v detskom veku (2 a 1 / 2 - 7 rokov), maximom vo veku 2 - 1 / 2 - 3 roky. zistí sa opuch pod členkom v strede stupaje na vnútornej ploche a bolesťami pri chôdzi. Stupaj býva stuhnutá, niekedy mierne opuchnutá.
Morbus Kohler II je aseptická nekróza hlavičky 2. alebo 3. metatarzu. Vyskytuje sa v dospievajúcum veku, najmä u žien. Zistia sa bolesti a mierny opuch na chrbte nohy a v mieste 2. metatarzofalangálneho kĺbu, ako aj bolesti pri chôdzi.

Ménierovu chorobu-charakterizujú paroxyzmy točivých závratov, šelesty v uchu a nedoslýchavosť percepčného typu. Závraty trvajú niekoľko hodín a s prestávkami relatívneho pokoja aj niekoľko dní.

Osgoodova - Schlatterova choroba-väčšinou vzniká u chlapcov vo veku 12 - 14 rokov. Poškodenie sa prejavuje bolestivým tuhým opuchom v mieste hrboľa tíbie; bolesť je výraznejšia pri zaťažovaní. Niekedy sa súčasne vyskytujú aj iné apofyzeopatie.

Burgerova choroba
-fajčením hrozí odumretie ciev na nohách a následná amputácia.

Raynaudova choroba-záchvatové symetrické zúženie malých ciev v prstoch rúk a palcoch nôh. Záchvaty vznikajú účinkom chladu a emócií. Prsty alebo palce sú sprvu bledé, neskôr sinavé a napokon červené.

Wilsonova choroba-spôsobená poruchou metabolizmu medi, ktorá sa potom ukladá do pečene a mozgu; neliečená vyvoláva tvrdnutie pečene, poruchy mentálne a príznaky pripomínajúce parkinsonizmus.




klik ďalšia strana----->