FRoject


triedy: F,R z 1.SG

No date defined



O PROJEKTE


Tohtoročné projekty boli pre naše triedy posledné a my sme mali tú česť sprevádzať našich spolužiakov pri tvorbe článkov, ktoré sú obsiahnuté v tomto časopise. Na začiatku našej práce v nás tkvela veľká zodpovednosť, keďže autori vložili do týchto článkov nemalé úsilie. Spektrum tém je naozaj široké a každý čitateľ si nájde svoju šálku kávy.


Pre nadšencov vedeckých trendov sme si pripravili rozsiahlu škálu aktuálnych objavov. Zachytili ste už prelomové novinky v štúdiu gravitačných vĺn alebo máte pocit, že sa vaše dieťa vyhne genetickej poruche? Nechýbajú ani aktuálne problémy, ako napríklad ostré rozpory medzi malými a veľkými hráčmi v boji o Európsku úniu, snaha mladých filmárov obnoviť zašlú slávu československej novej vlny alebo neostrieľaných lídrov v nemilosrdnom svete start-upov. Ako financovať takéto projekty, poprípade vašu domácnosť alebo rovno celý štát sú samozrejmé súčasti nasledujúcich aktuálnych tém. Tento ročník sa niesol v duchu úpadku záujmu o umenie, ktoré bolo zastúpené iba jediným projektom Slovenská značka, ktorý sa taktiež nevyhol rozsiahlej sekcii o umení efektívneho marketingu. Ukazuje to, v akom rozpoložení sa momentálne nachádza naša spoločnosť, ktorá sa neustále naháňa za osobným profitom.
Sme veľmi radi, že sa nám takto rôznorodé témy podarilo skĺbiť dohromady. Úprimne dúfame, že počas čítania nasledujúcich článkov sa nielen pousmejete, ale aj sa nad danými témami zamyslíte a odkryjú vám skutočnosti, o ktorých ste doteraz nevedeli alebo si z nich zoberiete pár praktických informácií do každodenného života. Prajeme príjemné čítanie.
šéfredaktori Denisa Dobrovodová a Tomáš Pospíšil.

Technológie: skok, či úpadok?



Technológie: skok, či úpadok?

Technológie, skok či úpadok?

Naša generácia si nevie život bez technológií ani poriadne predstaviť. Umožňujú nám komunikovať cez sociálne siete, skontrolovať si “News Feed” na Facebooku, či si pozrieť nové fotky priateľov na Instagrame v priebehu piatich minút. Elektroniku si nevieme vynachváliť, aká je však opačná strana mince?

Náš každodenný okolitý svet dokazuje, že v spôsoboch komunikácie sú ľudia vskutku vynaliezaví. Ale mýlili by sme sa, ak by sme tvrdili, že v minulosti to tak nebolo.

Asi prvý veľký úspech dosiahli ľudia vynálezom písma a neskôr kníhtlače. Vďaka nim mohli zaznamenávať reč, a teda informácie sa začali šíriť rýchlejšie. Rukou písané knihy vedela však využívať a oceniť len malá, vzdelaná skupina obyvateľstva. V roku 1455 Johann Guttenberg tento problém vyriešil – prišiel totiž s myšlienkou kníhtlače, ktorá umožnila šíriť vzdelanosť a informácie mimo vplyvu cirkvi.

Kníhtlač taktiež napomohla šíreniu renesančných a humanistických myšlienok a v tlačiarstve sa ako v jednom z prvých odvetví začala uplatňovať deľba práce.

O 150 rokov vyšli v Nemecku prvé noviny, ktoré sa stali novým spôsobom masového zdieľania informácií. S rádiom a televíziou prišla veľká zmena v prenose počtu informácií k publiku. Televízia priniesla obraz aj so zvukom. Postupne sa stala extrémne populárnou a spolu s ňou prišla aj televízna reklama. Jej úlohou bolo ukázať produkt priamo zákazníkovi, aby sa zvýšil jeho predaj. A to zapríčinilo nárast ekonomiky a následné zvýšenie životnej úrovne.

Počítač taktiež na začiatku predstavoval enormný pokrok. Výrazne sa zmenil životný štýl ľudí a zmena bola badateľná aj na ich sociálnej interakcii medzi jednotlivcami. Postupne spolu s vývojom prešla aj funkcia z čisto pracovnej na prevažne zábavnú.

Internet spôsobil najväčšiu informačnú revolúciu v dejinách ľudstva. Znamenal obrovské globálne zmeny v pracovnom aj osobnom živote ľudí. Najvyužívanejšou časťou internetu sú dnes sociálne siete, ktoré spôsobili doposiaľ najväčšiu revolúciu v sociálnom správaní u ľudí.

Technický pokrok odvádza naozaj skvelú prácu. Náš každodenný život nám uľahčuje brilantným spôsobom.

Jedným z najväčších pozitív je online vzdelávanie. Dnes je možné zúčastniť sa kurzu, vyučovania či seminára takmer odkiaľkoľvek. Táto metóda, získavajúca na popularite, nám ponúka kvalitné vzdelanie za relatívne nízke náklady. Na internete môžeme dokonca nájsť aj internetové kurzy tých najprestížnejších svetových univerzít. Online vzdelávanie je skvelá príležitosť, ako si zvýšiť kvalifikáciu. Ďalším pozitívom sociálnych sietí je, že držia priateľov pohromade. Kontaktovať môžeme kohokoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek sa nám len zachce.

Dnes dokáže väčšina ľudí vymenovať najmenej päť pozitív internetu. Avšak nie každý si uvedomuje aj negatíva. Vedeli ste, že dnešná generácia strávi v priemere vyše 10 hodín denne pozeraním do elektronických zariadení? Ako dlho vydržíme bez nich? Každým rokom počty ľudí závislých od sociálnych sietí výrazne rastú. Predovšetkým deti a tínedžeri prepadajú tomuto trendu. Sociálne siete sú cool, sú miestom nášho rozptýlenia, miesto, kde sme spolu s našimi priateľmi.

Odborné štúdie ukazujú, že aj virtuálna realita nám môže prerásť cez hlavu. Je dokázané, že túžba po sociálnych sieťach u ľudí závislých od nich, je rovnako silná ako túžba alkoholikov a fajčiarov po alkohole a cigaretách. Závislosťou na počítačových hrách trpí približne každý desiaty človek, ktorý ich hrá.

Ako nám však tieto novodobé závislosti škodia? Miera narúšania nášho života závislosťou narastie do takého rozmeru, že to budeme chcieť riešiť. Väčšinou je však neskoro a treba vynaložiť veľa úsilia, aby sme závislosť prekonali. Je potrebná pomoc odborníkov, trpezlivosť a silná vôľa.

Odkedy sa technológie stali súčasťou našich životov, priniesli aj negatívne zmeny na našom tele. Nepríjemné ochorenia ako migréna či bolesti krku nemusia byť zapríčinené len počasím či nepohodlnou posteľou. Môžu byť spôsobené práve technológiami.

Vďaka svetlu vyžarujúcemu z elektronických obrazoviek si náš mozog vytvára informáciu, že je ešte deň, a preto produkuje melatonín. Je to hormón, ktorý podmieňuje denný rytmus človeka a je pre naše telo signálom o aktuálnom subjektívnom čase. Funguje to jednoducho: čím menej svetla, tým viac melatonínu a tým viac ospalosti. Ale tento cyklus technológie so svojou obrazovkou narúšajú - skracuje sa doba hlbokého spánku a to môže viesť k zvýšenému výskytu obezity, cukrovky a v najhoršom prípade i rakoviny.

Neustále pozeranie do telefónov môže taktiež viesť k deformácii chrbtice. Naša hlava váži v priemere okolo 5 kíl, ale tým, že máme sklonenú hlavu, sa hmotnosť celej lebky zvyšuje. Pri 15-stupňovom sklone sa záťaž na našu chrbticu rovná 12 kilogramom a pri 60 stupňoch je to už vyše 27 kilogramov, čo je takmer 6-násobne zväčšená hmotnosť našej lebky! Počas toho dochádza k napínaniu chrbtice, čo môže viesť k ťažkostiam pri otáčaní hlavy do boku, bolestiam krku, pliec a migrénam.

Sú rôzne programy, ktoré už od skorého veku vedú deti k sebapoznaniu. K takýmto programom patria napríklad Second Step a Zippy’s Friends, ktoré sa stávajú v školách čím ďalej tým populárnejšími. Ich zámerom je naučiť deti uvedomiť si, čo ich teší, ako ovládať svoj hnev, vedieť riešiť problémy a robiť správne rozhodnutia. Oba podporujú lepší emocionálny vývin detí.

Čo je tou správnou odpoveďou? Ku ktorej možnosti sa máme prikloniť? Táto otázka iste neprestane vzbudzovať pozornosť aj ďalších generácií. Technológie tu budú po zvyšok našich životov. Budú sa vylepšovať a budú nám ponúkať čoraz viac možností na ich využívanie. Dnešná generácia je tá prvá, ktorá má možnosť vyrastať s technológiami a sociálnymi sieťami. Miesto listovania v knihách vyrastajú s iPadmi. Dimitri Christakis, riaditeľ Inštitútu pre zdravie detí na University of Washington, to zhrnul takto: „Úplne sme zmenili spôsob, akým sa naše deti hrajú. Sme na začiatku veľkého a nekontrolovateľného experimentu, ktorý sme začali s našimi vlastnými deťmi,...”

Sú technológie skokom, či úpadkom? Táto otázka zostáva aj naďalej otvorená.




Technológie: skok, či úpadok?

PhDr. Gabriela Herényiová

Technológie využíva každý z nás každý deň. Používame ich v škole, na prácu, vzdelávanie, komunikáciu alebo iné aktivity. Pozitív by väčšina z nás vedela vymenovať aspoň päť, ale málokto si uvedomuje aj negatíva. Ako prospievajú dnešnej generácii? Viac nám o tom povie psychologička PhDr. Gabriela Herényiová, CSc. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Aké staré by deti mali byť, keď ich predstavíme technológiám?

Ja si myslím, že v každom prípade by mali začať využívať technológie až v školskom veku, keď sa objaví ich reálna potreba a praktické využitie. Deťom treba vysvetliť využitie technológií, lebo často ich používame len na zabitie času. Je veľký rozdiel, či sa používa počítač na prácu a na to, že sa niekam posúvame, resp. s niekým komunikujeme, alebo len zabíjame čas. Povedala by som, že do troch rokov by som vôbec nedávala do rúk deťom technológie. Pri trošku starších deťoch ide skôr o pravidlá. Každá rodina by mala mať stanovené isté hranice a nesmie ich porušovať. Dieťa si na to jednoducho zvykne. Ak necháme deti pracovať s technológiami neobmedzene, vedie to iba k závislosti.

Čiže máme viniť rodičov, keď dieťa používa priveľa technológií na zábavu?

Áno, lebo dávame deťom veľmi zlý vzor. Zakazujeme im prácu na počítači, zatiaľ čo my prídeme domov a prvá vec, čo urobíme, je, že zapneme počítač. Ideme si sadnúť na kávu, každý si zoberie do ruky telefón a šesť ľudí sedí za stolom a píše SMS-ky, resp. ich číta. A toto všetko deti vidia. Učia sa napodobňovaním. Nemôžeme sa na ne hnevať, musíme sa hnevať na seba, lebo my im dávame ten vzor.

Ako je to možné, že deti už v predškolskom veku ovládajú technológie lepšie ako dospelí?

Mám dvojročného vnuka, ktorý neskutočne narába s telefónom. Všetko si vie nájsť úplne sám. Tieto deti sú akoby odkojené novými technológiami. Učia sa rýchlym tempom. Ja sama sa čudujem, ako ľahko im to ide, lebo ja som stará generácia a učila som sa to extrémne ťažko. Keby som nemala mladú kolegyňu, tak som jednoducho odrovnaná. Takže deti to majú kdesi v sebe, ale kde, na to sme zatiaľ ešte neprišli.

Sú moderné technológie, ako napr. interaktívna tabuľa, v školstve potrebné?

Myslím si, že sme v školstve zabudli na človeka ako takého. Že sa zaoberáme technológiami tak veľmi, že zakrývame nimi iné veci. Tam je veľmi dôležité, aby sa deti naučili komunikovať. Škola je o tom, aby naučila deti životu a ten nie je len o technológiách. Žijeme medzi ľuďmi a nám sa akoby ten človek zo školy stratil. Ja tvrdím jednu vec; škola začne byť školou, keď tam začne „smrdieť človečinou“. Sme Homo sapiens sapiens. Často sa zabúda, že človek má emócie, že potrebuje prežívať, že potrebuje vedieť komunikovať, vedieť odpovedať.

Veľmi malo sa číta a nepomáha ani povinná literatúra v školách. Zoznam povinnej literatúry by sa mal určite aktualizovať a ja osobne by som nedávala povinne čítanie celoplošne všetkým. Dávala by som to vyslovene napasované na školu a typ deti, ktoré tam sú, aby čítali veci, ktoré im naozaj niečo dajú. Neviem si pomôcť. Mne to povinné čítanie proste nevonia vôbec, že ministerstvo vypíše zoznam povinného čítania a hotovo. Treba upozorniť na body tejto knižky, ale to čítanie by malo byť čisto iba o záujme.

Mali by sa telefóny odstrániť zo škôl?

Ja si myslím, že telefón by v škole nemal byť vôbec. Ale je to jeden obrovský problém. Keď som robila psychologičku na škole, deti používali telefóny pri písomkách. Tak sa urobil pokus: na stôl sa vyložila veľká krabica, v ktorej boli telefóny uložené počas vyučovania, cez prestávku si ich deti mohli zobrať naspäť. Neskôr prišiel jeden rodič, ktorý urobil škandál, vraj telefón je osobný majetok jeho syna, nikto mu ho brať nebude, keď s ním on potrebuje telefonovať, či je v poriadku, aj cez hodinu, musí ho syn mať pri sebe. Vraj mňa to nemá ani čo zaujímať, ten telefón je taký drahý, že si taký nikdy v živote nekúpim. Voľakedy bol učiteľ na tom najvyššom piedestáli, ale teraz je kdesi na spodine a mnoho rodičov vôbec nepovažuje za dôležité vzdelanie detí. Akoby sa dnes vzdelanie nenosilo, nie je moderné. Dnes sú moderné úplne iné veci. Človek potrebuje zarábať a nie mať vzdelanie, čo to tam tá učiteľka trepe, človek to nikdy nebude potrebovať. Ono všetko so všetkým súvisí. Podľa mňa preto rodičia majú takýto postoj aj k škole, aj často k rodičku. Školu považujú dnes za povinné zlo.

V akom správnom pomere by mala byť virtuálna a verbálna komunikácia?

Virtuálna komunikácia je teraz nesmierne rozšírená. Ale keby som mala povedať pomer, tak by som odporučila 20% virtuálnej komunikácie a 80% face-to-face. Je dobré, že existuje virtuálna komunikácia, ale postupne začína chýbať ľudský kontakt. A vôbec celá táto spoločnosť akoby strácala schopnosť komunikovať. Nemáme na seba čas, nevieme si nájsť čas na obyčajné porozprávanie sa, každý pozerá na hodinky, na tablety a na telefóny, či už nám niekto nepísal. Začali sme byť závislí od technológií. Bojovali sme proti závislostiam gamblerským, proti alkoholizmu, proti drogám, ale teraz prišla nová závislosť, ktorou sme posadnutí asi všetci. Lebo keď nemáte telefón, akoby ste boli bez ruky. Ten človek je úplne odstrihnutý od sveta.

Čo motivuje ľudí tráviť celý deň na nejakej sociálnej sieti a čakať na nejaké prejavy uznania, resp. pozorovať životy iných ľudí?

Motivuje ich k tomu pocit slabého spoločenského uznania, nízke sebavedomie, potreba nájsť sa v živote. No to, čo títo ľudia hľadajú, nemôžu nájsť na sociálnych sieťach, tie ich nikdy nemôžu uspokojiť. Sú to ľudia, ktorí nemajú bezpečné zázemie alebo ozajstných priateľov, lebo sú to silne introvertní ľudia. Pre týchto sú sociálne siete výbornou vecou na nadväzovanie kontaktov, lebo nevedia komunikovať face-to-face. Ale pre mňa sú to stratené existencie, ktoré sú bezradné a bez počítača sa jednoducho nevedia pohnúť a je to jediná náplň ich osobného života. Keď ľudia sledujú na sieťach životy ostatných ľudí, porovnávajú ich s tým svojím. Stále máme tendenciu sa s niekým porovnávať a stať sa niekým iným. Práve preto, že nemáme vlastnú identitu alebo s ňou nie sme zrastení, chceli by sme byť niekým iným. Poznám deti, ktoré chcú, aby som ich volala ináč, lebo s iným menom sa cítia úplne ináč.

Aké sú pozitívne účinky technológií na dnešnú generáciu?

Pozitíva sú podľa mňa podpora trpezlivosti, lebo mnohí pri nich vydržia veľmi dlho. Je to rýchle vyhľadávanie informácií, od počasia po odchody vlakov. Práca s technológiami ide stále dopredu, aj deti sú akoby iné. Deti vedia nastaviť technológie starším ľuďom úplne bez problémov. Môj vnuk mi nastavoval mobil, počítač, čo je pre mňa fascinujúce, lebo má 12 rokov. To sú veci, ktoré sú veľmi pozitívne. Technológie nám nesmierne pomáhajú tým, že rozširujú obzory, vedú k pozornosti, ale nič netreba preháňať.

Máte nejaké skúsenosti s programom Second Step?

Áno, a mám s týmto programom skvelé skúsenosti. Je to jedna z ciest ako pomôcť deťom. Veľmi dobré skúsenosti majú aj učiteľky. Dnešní ľudia akoby emócie úplne vytesnili zo života. Nerozprávame sa o pocitoch a o prežívaní. Nikto sa človeka nepýta, ako sa cíti, a to je problém. Tri časti programu, ktoré sa zaoberajú pocitmi, empatiou a záverečne zvládaním hnevu, veľmi pomáhajú deťom. Čiže ja mám len dobré skúsenosti. Je to dlhodobý program, to je na ňom to dobré, že nie je nárazový. Mnohé programy sú založené len na informovaní, napríklad, keď sa objaví na škole šikana, urobí sa prednáška, aké je to nebezpečné, čo všetko sa môže stať, a tým to končí. To nie je prevencia šikany. Program Second Step neteoretizuje, ale pripravuje na život. Naučí deti komunikovať, ako sa rozprávať doma, ako zvládať záťaže a problémy. Práve preto, že sa zaoberá emóciami, na ktoré sa dnes zabúda, ho treba čím viac rozšíriť. Ja mám s ním iba pozitívne skúsenosti.

Čo by ste odporučili dnešnej generácii do budúcnosti?

Odporučila by som nenechať sa technológiami zotročiť. Nechať ich tak a zostať človekom v prvom rade. Človekom, ktorý sa pohybuje medzi ľuďmi a komunikuje cez bežné rozhovory. Keď človek prestáva komunikovať, prestáva byť človekom. Aby nezabudli na to, že existujú vzťahy.

Ako technológie poznačia budúce generácie?

Toto by som chcela vedieť. Neviem a niekedy mám z toho naozaj des. Ako a čomu sa tieto deti budú venovať a ako budú žiť. A aká bude potom ešte tá ďalšia generácia? Sama by som bola veľmi zvedavá na to. Ale aj keď som veľký optimista, mám pred tým rešpekt. Je to niečo, čo sa môže stať ešte horším, ako si myslíme. Naozaj neviem, čo tieto deti čaká. Nemôžeme porovnávať našu mladosť s tou ich mladosťou. To je neporovnateľné.

Sú dnes technológie vrcholom spoločnosti, alebo skôr úpadkom?

Vrchol? Čo je to vrchol? (smiech) Ja si myslím, že sme sa dostali strašne ďaleko, ale či je to vrchol? Netrúfam si povedať. Ale o úpadku by som taktiež nehovorila. Keby sme ich využívali rozumne a nenechali sa nimi zotročiť, tak určite nie sú úpadkom. Určite nám pomáhajú, ale netreba zabúdať používať aj náš mozog.


RUBRIKY


Doba lieková

Petra Huňorová
Sára Malíková
Zuzana Matulová
Matej Peluha
Mária Pupáková

Ekonomická domácnosť

Oliver Arnold
Patrik Doležal

Energetika a distribučné siete

Branislav Brozmann
Katarína Častulíková
Silvia Mokráňová

Filmový zázrak

Daniela Sláviková
Peter Poch

Genetické poruchy

Katarína Gregová
Tereza Michalíková
Denisa Miklušicová
Tereza Zajacová

Gravitácia

Adam Hrinko
Dominik Peter Hracho
Mikuláš Galanda

Materiály v extrémnych podmienkach

Tomáš Ljutenko
Michal Čermák
Andrej Zlámala

Od nápadu k úspechu

Adam Kollár
Martin Lukačka
Matej Vanko
Markus Veselý

Policajná brutalita

Michal Cabarka
Marek Gašparec
Michal Gižický

Predsedníctvo EÚ

Sofia Minichová
Carolina Guglielmetti

Púpava alebo kukurica?

Sarah Bendová
Ľuboslava Ferková
Šimon Kľuska
Martin Rečlo

Slovenská ekonomika

Kristián Joel Gallo
Adam Oríšek

Slovenská značka

Paula Neuwirthová
Karolína Bajteková
Denisa Dobrovodová

Spochybnenie EU

Tomáš Pospíšil
Ladislav Unčovský

Technológie: skok, či úpadok?

Kristína Mandová
Matúš Olejník
Adam Vašík


Hlavná redakcia

Denisa Dobrovodová
Tomáš Pospíšil


Technický tím

Tomáš Ljutenko
Andrej Zlámala