baner
domov Folklór Podpoľanie Fujara Zvuk Rómska kultúra Resumé O projekte Bibliografia

Folklór

Keby niekto chcel spoznať niečo typicky slovenské, ako jedna z mnohých vecí napadne človeku práve folklór. Folklór môžeme definovať ako združenie kultúrnych dejov, ktoré okrem hudby a tanca zahŕňa aj celkovo kultúru ako takú - povesti, príslovia, porekadlá, folklórne slávnosti, tradičné remeslá a dokonca aj rómsku kultúru, rozšírenú najmä na východnej časti Slovenska. Je rozširovaný kolektívom a môže sa vyskytovať v rôznych podobách, nakoľko jeho interpretácia je v každom kraji rôzna. kroje

Štúdiom folklóru sa zaoberajú vedy, ktorá sa nazývajú folkloristika, etnomuzikológia a etnochoreológia. Ako folkloristu môžeme označiť nielen človeka, ktorý sa zaoberá folklórom ako vedou, ale aj človeka, ktorý má úlohu hlavne v pestovaní folklóru a posúvaní tradícií na ďalšie generácie vrámci svojich záujmov. Táto kultúra sa aplikuje najmä v menších sociálnych skupinách. V každej skupine sú zároveň odlišné etnické a estetické postoje k folklóru a aj rôzne sociálne vzťahy. Toto všetko sa potom neskôr odráža v postavení spoločnosti a prístupu týchto skupintaneciek ku spoločnosti. Ich zotrvanie v kolektívnej pamäti, teda pamäti národa ako takého, má aj svoje funkcie, ktoré v rôznych prostrediach majú na starosti plniť. Medzi tieto funkcie patria výchovná, poznávacia, estetická, obradná, zábavná, ale aj aj ekonomická, čo je vnímané ako vyberanie peňazí pri obchôdzkach. Folklór ako taký je vnímaný ako súčasť slovenského nehmotného dedičstva, a tým má aj svoje etnické črty a aj skupinovú identitu, čo znamená, že ľud zaradí ku folklóru jeho typické časti, a zároveň to aj ako folklór správne označí.

Folklórne formy umenia je celkom zložité zaradiť najmä kvôli tomu, že sa v umení vyskytuje často synkretizmus, čo označuje miešanie žánrov. V ľudových piesňach sa vykrojeskytuje veršovaná epika, čo znamená, že pieseň má svoj dej, ktorý je spracovaný do veršovanej podoby. Sú to napríklad balady a novelistické piesne.  Novelistická pieseň je pieseň o zbojníkoch. 

Synkretizmus je charakteristický najmä pre obradový folklór a ľudové divadlo. Menšie folklórne formy, ako sú riekanky, príslovia alebo porekadlá je tiež veľmi náročné zaradiť k niektorému žánru. Práve preto sa folklór delí na tri skupiny a to je slovesný a hudobný folklór, čo je inak povedané piesňový a inštrumentálny folklór a potom ešte tanečný folklór. Najčastejším zvykom je označovanie folklóru ako výdobytku vidieckych, pastierskych a roľníckych častí Slovenska, poprípade niektorých baníkov, či študentov.

 tanec

Folklórny súbor Detva

 

 




Folklórne festivaly
--------
Kultúrne regióny
--------
Folklórne súbory
--------
Ľudové sviatky
--------
Ľudová hudba