baner
domov Folklór Podpoľanie Fujara Zvuk Rómska kultúra Resumé O projekte Bibliografia

Ľudové sviatky

   

 

Ako sme už spomínali folklórne súbory pôsobia najmä na ľudových akciách. Odpust, inak nazývané hody, sa najčastejšie konajú na konci leta, poprípade začiatkom jesene a často bývajú prepojené aj so zasvätením kostola v obci. Tieto hody oslavujú úrodu a meno odpust sa spájalo s tým, že za hodpustostinu bolo treba odovzdať odpustky, čo už v modernej dobe nie je zastúpené. Odpust mal svetskú aj cirkevnú časť a ako jedlá sa podávajú koláče, volané hodovníky, mäso a alkohol. Na západnom Slovensku, čo je pre nás už viac známe, bola tradícia husacích a kačacích hodov, kde sa podáva pečená kačica alebo hus s lokšami a červenou kapustou. Táto tradícia sa zachovala dodnes.

Dožinky oslavujú zožatie úrody. Ich korene siahajú do predkresťanských čias, kedy pripisovali úrodu nadprirodzeným silám. Bohatsvo roľníkov do ďalšieho roka mali zabezpečiť tradície, ktorým pripisovali veľmi vysokú hodnotu. Medzi tieto tradície patrili zanechávanie posledného klasu na poli, pletenie vencov alebo kytíc z najkrajších klasov. Tieto tradície boli často označované ako magické. V dvadsiatom storočí sa význam z magického zmenil na oslavný a ďakovný. Už viac nepripisovali úrodu mágií, ale skôr po zožatí doniesli úrodu slávnostne gazdovi. Gazda následne všetkých pohostil a do takejto podoby sa dostali dnešné dožinky. Ich dátum pripadá vždy na prvú septembrovú nedeľu.

priadkyPriadky označujú tradíciu, pri ktorej sa stretávali ženy a dievčatá a spoločne priadli z vlákien, konope a vlny pomocou vretena alebo kolovrátku. Mohli priasť individuálne alebo vo vopred dohodnutých skupinách. Dom, v ktorom priadli sa často označoval ako kúdeľná alebo kudzelná chyža. Za prenájom platili naturáliami alebo inými prácami. Spolu sa skladali na petrolej do lámp. Na priadky začali chodiť dievčatá od 14 až 15 rokov a vtedy ich už považovali za dospelé. Existovali aj dni, cez ktoré sa priasť nesmelo, ako soboty a nedeľe a dni podľa povier. Tieto dni sa nazývali stridžie dni, cez ktoré sa naopak využívali ľúbostné čary, spoločné zábavy a hry ako Urban, ľúbiš-neľúbiš, či čítanie z hviezd. Potom sa spievalo a tancovalo aj s účasťou mládencov, ktorí chodili aj počas dievočských dní, ktoré boli utorok a štvrtok a v posledný večer v týždnparackyi. Mládež spolu aj nocovala, čo sa volala prepriadaná noc alebo lucovanie. Cirkev túto tradíciu kvôli erotickému podtónu zakázala a označovala ako nemravné a hriešne. Táto tradícia však aj napriek tomu vydržala do 50. rokov 20. storočia. Táto slávnosť trvala od novembra do jari.

Páračky bola tradícia spoločného párania peria z domáca chovanej hydiny, kedy sa znovu ženy stretávali.

fasiangyFašiangy sú obdobie od troch kráľov v januári až po Popolcovú stredu, ktorej dátum sa neustále mení. Od Popolcovej stredy začína pôst pred Veľkou nocou. Fašiangy sú známe svojimi karnevalmi. Svojou magickosťou mali pôsobiť na úrodu, aby bola čo najbohatjšia. Posledné dni fašiangov sa označovali ako bláznivé dni a počas nich mládenci sprevádzali ľudí tancom k domu. Potom im bolo ponúknuté jedlo akofasiangy_tanec odmena. Vo fašiangový štvrtok sa organizovala zábava, ktorá bola známa najmä kvôli tomu, že to bola posledná zábava pred pôstom.

 

 

     



Folklórne festivaly
--------
Kultúrne regióny
--------
Folklórne súbory
--------
Ľudové sviatky
--------

Ľudová hudba