baner
ÚVOD FAKTY JUŽNÁ EURÓPA JUŽNÁ ÁZIA ŽIVOČÍCHY BIBLIOGRAFIA RESUMÉ
2

JUŽNÁ ÁZIA A OCEÁNIA

1. ČASŤ 

VANUATU

Aktuálny stav a problémy v oblasti klimatických zmien v regiónoch južnej Ázie a Oceánie si odprezentujeme na príklade súostrovia Vanuatu  ktoré je klimatickými zmenami značne ovplyvnené a mnohými odborníkmi dokonca nazývané “laboratórium klimatických zmien” lebo tu môžme najlepšie pozorovať dopady klimatických zmien na každodenný život jeho obyvateľov.


Vanuatu, dlhý tvar Vanuatská Republika je štát v Oceánii. Územie sa rozkladá na osemdesiatich ostrovoch rovnomenného súostrovia. Hospodárstvo tohto ostrovného štátu s hlavným mestom Port Vila je rozdelené na tri hlavné odvetia. V priemyselnom odvetí je dôležitá ťažba železa, medi a mangánovej rudy, ktorá je vyvážaná do Japonska a Číny, kde je využívaná najmä na výrobu ocele. Táto ťažba ohrozuje ekosystém na ostrovoch. Druhé odvetvie je poľnohospodárstvo, ktorému sa obyvatelia ostrova venujú už niekoľko storočí. Na Vanuatu sa pestujú najmä banány, jamy, batáty, sladké zemiaky a citrusy. V posledných rokoch bola kvalita pôdy negatívne ovplyvňovaná najmä klimatickými zmenami a ťažbou nerastných surovín. Tomu sa ale ešte budeme venovať neskôr. Posledným odvetím so vzrastajúcim významom pre hospodárstvo ostrova je turizmus, ktorý sa začal rozvíjať v poslednom čase najmä kvôli väčšej propagácii ostrovov a jeho nedodknutých prírodných krás, ktoré sú naozaj výnimočné. Rozvíja sa aj vďaka tomu že väčšina obyvateľov rozpráva plynulo po francúzsky alebo po anglicky, čo je pozostatok ešte z koloniálnej éry, keď ostrovy boli rozdelené práve medzi týmito dvomi štátmi. Vanuatu navštívi každoročne okolo 100 000 turistov.


OSN označila Vanuatu za najohrozenejší štát v súvislosti s klimatickými zmenami. Dôvodov je na to viac než dosť. V marci roku 2015 sa ponad Vanuatu prehnal ničivý cyklón Pam. Na ostrove Efat, kde leží aj hlavné mesto Port Vila, cyklón absolútne zničil 90 percent zo všetkých budov. Infraštruktúra bola taktiež kompletne zničená. Vietor vtedy dosahoval rýchosť až 270 kilometrov za hodinu. Všetko čo sa vo Vanuatu dovtedy vybudovalo sa muselo postaviť nanovo. Obyvatelia mali už skúsenosti s cyklónmi, no v posledných desaťročiach sa ich sila aj počet stupňuje. Cyklón Pam bol zatiaľ najsilnejší cyklón aký kedy v južnom Tichomorí namerali. Vyžiadal si 24 obetí. To je ale relatívne málo vzhľadom na to že na ostrovoch žije 340 000 ľudí. Toto číslo bolo takto nízke hlavne vďaka tomu že meteorológovia varovali pred prichádzajúcim cyklónom týždeň dopredu, takže sa obyvatelia ostrovov mohli presunúť na bezpečnejšie miesta, ktoré cyklón obišiel. Materiálne škody boli naopak veľké. To bolo pravdepodobne spôsobené tým, že vláda na ostrovoch dovtedy nepresadzovala žiadnu dlhodobú politiku, ktorá by stanovovala nariadenia aby sa všetky budovy stavali tak že odolajú silným hurikánom a cyklónom. Taktiež treba spomenúť, že niektorí domorodí obyvatelia nie sú veľmi bohatí a domy si stavajú tradičnou metódou tak ako ich predkovia, po väčšine z dreva. Pri stavbe myslia skôr na funkčnosť ako na bezpečnosť. Najpevnejšie budovy sú betónové kostoly ktoré boli postavené kolonizátormi, ktorí odišli až v dvadsiatom storočí kedže ostrovy boli až do 1979 rozdelený medzi Francúzsko a Anglicko. Na Vanuatu v podstate nenájdete budovu, ktorá by vydržala búrku piatej kategórie ako bol Pam. Ako reakciu na túto katastrofu sa francúzsky vedecký tím, ktorý skúma dopad klimatických zmien na ostrovy, po dohode s miestnou vládou rozhodol vzdelávať domorodé obyvateľstvo aby bolo lepšie pripravené na budúce hrozby. Navštevujú miestnych obyvateľov a učia ich nové stavebné postupy ako správne stavať nové domy (napríklad zložitejšie spájanie jednotlivých trámov dokopy za pomoci moderných a silnejších materiálov namiesto jednoduchého poukladania na seba tak že len zapadnú do vyrezaných žliabkov) aby boli pevnejšie, alebo ako hlboko postaviť základy aby sa im ich dom pri ďalšom hurikáne nezrútil. Taktiež ich učia používať nové materiály ako napríklad oceľ. Tento tím zároveň podporuje vytváranie vhodných podmienok pre rozvoj ekoturizmu na Vanuatu. V odvetví ekoturizmu pracuje čoraz viac domácich. Turisti v prichádzajú do tohto regiónu hlavne kvôli oddychu pri mori, autenticite a prírodným krásam. Pri ekoturizme sú turisti ubytovaní v čistých drevených domčekoch, ktoré postavili domáci z lokálnych surovín. Domčeky sú väčšinou priestranné, presvetlené a otvorené do prírody. Tieto domčeky sú často hneď pri pláži a turisti v nich majú úplné súkromie. V niektorých nie je dokonca ani elektrina ale ani ju pre turistov nie je treba - umyjú sa v mori, kúriť netreba, namiesto pozerania televízora si vyjdú na výlet k miestnym vodopádom, v ktorých je povolené sa aj kúpať a jedlá im navaria domáci ktorý tieto domčeky aj vlastnia. Turisti si potom môžu jedlo vychutnať večer na pláži pri ohni s turistami z ostatných krajín. Ekoturizmus je šetrný životnému prostrediu aj miestnym komunitám.


V krajine funguje aj Červený kríž ktorého členovia chodia medzi miestne komunity a učia ich ako sa správne pripraviť, a takisto im v prípade núdze im rozdávajú lieky a iné potrebné predmety(celty, variče, solárne lampy). Červený kríž takisto pomáhal aj pri obnove niekoľkých škôl ktoré zostali po cyklóne úplne zničené.


Klimatické zmeny navyše spôsobujú obrovské problémy aj poľnohospodárom na Vanuatu. Hlavne tým, čo pestujú podzemné a prízemné plodiny. Pri silných dažďoch počas cyklónov alebo hurikánov na Vanuatu často spadne až 80mm zrážok za niekoľko hodín. Tieto dažde potom vytvoria niekoľko centimetrov hrubú vrstvu bahna, ktorá stečie z kopcov a zaleje polia. Plodiny nachádzajúce sa pod touto vrstvou začnú okamžite hniť hlavne kvôli nedostatku vzduchu a slnečného svetla. Najohrozenejšie sú v tejto oblasti batáty a jamy, ktoré sú významnou zložkou stravy obyvateľov Vanuatu. Jediná vec, čo môžu poľnohospodári potom robiť, je, že počkajú pár hodín, kým bahno stvrdne, a potom ho začnú ručne odstraňovať z polí, ale väčšina úrody je úrody je už aj tak zničená. Tým pádom farmári prichádzajú o zárobky, na ostrove je menej potravín a musia sa dovážať drahšie z iných častí z Ázie. Niektoré druhy zeleniny zdraželi až trojnásobne počas posledných dvoch rokov. Ale farmárom začína svitať na lepšie časy. Tieto problémy si všimla tá istá skupina vedcov, čo pomáhala obyvateľom Vanuatu pri stavaní pevnejších domov. A rozhodla sa ich vyriešiť. Preto si na ostrovy zavolali odborníka z Francúzska. Ako predmet jeho skúmania si vybral batáty. Batáty sú sladké zemiaky s vysokými výživnými hodnotami. Jeho cieľ bol pozmeniť DNA batátov tak aby boli odolnejšie. Spravil to nasledovne. Pri genetickej modifikácii rastlín sa najčastejšie využíva prírodný spôsob prenosu cudzorodých génov do rastliny, pomocou fytopatogénu Agrobacterium tumefaciens. Pri jednoklíčnolistových rastlinách sa môže používať aj elektroporácia, pri ktorej kedy dochádza ku krátkemu elektrickému šoku, pomocou ktorého sa tiež dá zničiť pomerne pevná bunková stena a .Vedcom sa novú rastlinu podarilo vytvoriť a bola otestovaná pri nepriaznivých podmienkach a všetkými testami prešla úspešne. Takže vedci mohli farmárom porozdávať semená modifikovaného batátu. Domácich táto zmena veľmi potešila a vďaka tomu sa aj mnohí z nich sa opäť vrátili k farmárčeniu, zároveň však od vedcov žiadajú aby takto upravili aj yamu. Vedci im sľubujú aj ďalšiu pomoc.


Vplyv klimatických zmien na výskyt hurikánov je sporný. Názory a štúdie vedcov sa v tomto ohľade rozchádzajú. Faktom však je že sa počet hurikánov stále zvyšuje a sú čím ďalej tým silnejšie. Zároveň sú škody čím ďalej tým vyššie a stále viac ľudí musí kvôli nim opustiť svoje domovy.


Existuje aj ďaľší naliehavý problém týkajúci sa klimatických zmien s ktorým obyvatelia Vanuatu zápasia. Ide o zvyšovanie hladiny svetových oceánov. Ľadovce sa kvôli teplejšej klíme roztápajú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Tým pádom začína hladina oceánov a morí rýchlo stúpať. Na Vanuatu je to konkrétne 0,8 cm za rok. Vanuatu je síce pomerne hornatá krajina, ale mnoho domov, hotelov a polí sa nachádza blízko pobrežia, takže ich to ohrozuje. Napríklad v jednej časti ostrova zmizla za desať rokov 30 metrov široká piesková pláž. Najväčší problém ale nie je samotné zvyšovanie hladiny. Vanuatu sú korálové ostrovy. Zvyšovaním hladiny oceánov a ich teploty sa do pobrežných vôd dostal nový druh morskej hviezdice, ktorý sa do vtedy na Vanuatu nevyskytoval. Táto morská hviezdica veľmi rýchlo požiera planktón, ktorý následne odumiera. Keďže planktón je hlavnou zložkou potravy rýb tak tie tiež začnú vymierať. Miestnym rybárom sa potom bude chytať do sietí čoraz menej rýb a následne ich cena na ostrovoch extrémne vzrastie a veľa rybárov taktiež príde o prácu. Aby tomu miestna vláda zabránila, rozhodla sa konať. Najprv ich potápači začali zbierať ručne ale časom zistili že každá hviezdica môže vypustiť až niekoľko stoviek vajíčok. Takže toto riešenie bolo neefektívne a časovo náročné. Tak hľadali iné riešenie a prišli na to že keď budú do hviezdic vpúštať citrónovú šťavu tak hviezdice do pár minút umrú. A keďže ju budú aplikovať pomocou špeciálneho prístroja tak si to hviezdice ani nevšimnú a nestihnú teda ani vypustiť vajíčka. Bude to síce dlhodobý proces ale odborníci dúfajú že to pomôže zastaviť odumieranie koralov. Takže toto sú aktuálne problémy v oblasti klimatických zmien na Vanuatu.



2. ČASŤ

Najväčšími problémami južnej Ázie sú: globálne otepľovanie, vysoká salinita, zvýšenie teploty a sezóne cyklóny.


Zvýšenie hladiny

Globálne otepľovanie je jeden z najväčších problémov južnej Ázie. Globálne otepľovanie zvyšuje teplotu, ktorá vplýva na ľadovce, topí ich a zvyšuje hladinu svetového oceánu. Časť južnej Ázie, väčšina Bangladéša bude v budúcnosti zatopená. Dôkaz toho je zatopený New Moore Island, o ktorého vlastníctvo sa hádala India a Bangladeš. Pozorovaním sa zistilo, že hladina vody v Bengálskom zálive stúpa o päť centimetrov ročne čo je o dva viac keď si to porovnáme s stúpaním vody do roku 2000. Bangladeš jedna z najviac ohrozených krajín, kvôli klimatickým zmenám bude mať až osemnásť percent pobrežia zatopené. Pri tomto zatopení je predpoklad, že domov stratí až dvadsať miliónov ľudí. Zároveň sa zatopí veľa polí, kde sa pestuje ryža a kukurica. V Kotubdii sa so zátopami vysporiadali tak, že ryžové polia premenili na farmy kde vyrábajú soľ.


Salinita

Ďalší problém je vysoká salinita, kvôli ktorej je väčšina pobrežných polí nepoužiteľných na pestovanie ryže. Salinita je koncentrácia soli vo vode a udáva sa v promile. Po presiahnutí jedného promile soli vo vode sa voda stane nepoužiteľná na domáce použite a po dvoch promile nie je použiteľná ani pre pestovanie.  Počas suchých sezón v Bangladeši sa zmenší prítok riečnej a dažďovej vody, kvôli ktorej sa zvýši salinita riek. Týmto problémom najme trpí juhovýchodná oblasť Bangladeša, do ktorej vteká Ganga. Západná časť Bangladeša netrpí salinitou, lebo príjíma dostatočne veľa sladkej vody. Polia sa stanú nepoužiteľné po tom, ako sa zvýši salinita aj podzemných vôd, ktorá sa dostava do pôdy. Pôda s vysokou salinitou nie je použiteľná na pestovanie ryže. Môže vzniknúť nedostatok jedla a ľudia, ktorí pracujú na poli a pri pobreží, stratia prácu. Už dnes si zobralo život v Indii viac ako päťdesiat tisíc farmárov.


Zvýšenie teploty

Globálne otepľovanie zvyšuje každý rok priemernú teplotu. predpokladá sa, že v roku 2050 sa priemerná teplota bude zvyšovať o dva stupne a bližšie ku dvadsiatemu druhému storočiu až o štyri stupne. S nárastom teplôt budú horúčavy stále silnejšie a budú trvať dlhšie. Predpokladá sa, že pri vyššej teplote ako tridsať päť stupňov bude fatálne nachádzať sa vonku pod slnkom viac ako šesť hodín. Odporúča sa dodržiavať pitný režim a tráviť minimálny čas pod slnkom. Horúčavy budu také silné, že sa neodporúča schovávať sa ani v tieni. Ľudský organizmus sa totiž nevie dostatočne účinne ochladiť aby vydržal takéto teploty. Vysoké teploty sú nebezpečné pre všetkých obyvateľov južnej Ázie, ale hlavne pre farmárov, ktorí pracujú pod slnkom na poliach, kde nie je tieň.



Tieto problémy spustia vlnu migrácie, ľudia budú chcieť odísť do iných krajín s priaznivejšími podmienkami. Imigranti sa budu snažiť dostať do vyspelejších krajín ako napríklad Nemecko, ktoré im môže dať finančnú pomoc a miesto kde budú môcť žiť.

Nevýhodou pre štát, v ktorom sú imigranti môžu byť nedostatok prace alebo nedodržiavanie pravidiel alebo tradícii.



3.ČASŤ


Ako sa dá globálne otepľovanie zastaviť? Je veľa spôsobov. Veľa z nich sú aj lacné a jednoduché.


MORSKÉ RIASY

Jeden z najväčších producentov skleníkových plynov sú práve kravy. Kravy produkujú veľké množstvo metánu. Zistilo sa, že keď pridáme 1-2% morských rias do ich potravy, plyny prestanú produkovať takmer úplne (viac než 99%). Je to tak preto, lebo Asparagopsis (červená riasa) obsahuje bromoform (CHBR3), ktorý interaguje s enzýmami a zastavuje cyklus výroby metánu pred tým, než je vypustený do atmosféry.


KONIEC DEFORESTÁCIE

Výrubu lesov by sme zabránili asi ťažko. Ľudia drevo potrebujú.


Namiesto vytvárania polí pre rôzne rastliny by sme mali sadiť nové stromy na rúbaniskách. To, že miliardy stromov budú vyrúbané nám nemusí vadiť ak ich vieme nahradiť.


LEPŠIE MHD, ELEKTRICKÉ AUTÁ

Autá, ako dobre vieme, vypúšťajú veľké množstvo plynov do ovzdušia. Produkujú až tretinu emisií. Do roku 2030 bude na svete o miliardu áut viac než teraz. A do roku 2050 ešte o ďalšiu miliardu viac. Problém môžu vyriešiť lacnejšia a kvalitnejšia MHD, nahradenie elektrickými autami, metro a iné.


VLASTNÁ ENERGIA / SOLÁRNE ZDROJE / VETERNE ZDROJE

Uhoľné elektrárne vypúšťajú veľké množstvo skleníkových plynov. Existuje ale veľa elektrárni, vodné, veterné, solárne, ktoré toľko skleníkových plynov neprodukujú. Na Green-e Energy (https://www.green-e.org/certified-resources) stránke sa dajú overiť elektrárne, ktoré majú aspoň polovicu svojich zdrojov energie s ekopriateľských elektrární.


Vodné, veterné a solárne elektrárne sú všetky ekopriateľské.


Tiež si môžeme elektrinu vyrábať sami, napríklad pomocou solárnych panelov na strechách. Zdroje vlastnej energie musia byť zapojené do celkového obvodu elektriny, musí vám to zapojiť nejaký odborník. Výhodou je, že ak vytvárate viacej energie než spotrebujete, budete vám za to zaplatené.

Niektorým ľuďom sa ale solárne panely nepáčia, lebo im kazia krásu ich domu.


Aj na toto sa však našlo riešenie. Elonovi Muskovi a jeho firme Tesla sa podarila vyrobiť taká klenba, ktorá vyzerá normálne, no v skutočnosti sú to solárne panely. Jeho solárne panely tiež majú výhodu v tom, že elektrinu môžu ukladať, aby sa využila neskôr. Tým pádom váš dom bude fungovať aj počas výpadkov elektriny. Táto solárna klenba je tiež tri krát silnejšia než normálna klenba. 


AKO FUNGUJE SOLÁRNY PANEL?


Solárny panel je tvorený solárnymi bunkami. Solárna bunka sa vyrába z kremíka. Na paneloch sú vždy dva typy kremíka. Kremík typu N, ktorý má navyše elektróny a kremík typu P, ktorý má chýbajúce elektróny (v kryštalickej mriežke) - takzvané ‘diery’. Svetlo si môžeme predstaviť ako prúd častíc zvaných fotón. Keď fotón narazí do elektrónu, môže mať dostatočnú energiu na to, aby ho poslalo preč z jeho väzby. Elektrón sa následne môže voľne pohybovať. Nemôže ale ísť priamo do diery umiestnenej na kremíku typu P. Všetky voľné elektróny sú pozbierané železnými “prstami”, umiestnené na vrchole solárnej bunky. Ten vedie elektróny cez nejaký spotrebič (ktorý vďaka ním funguje), a následne späť k diere. Proces sa potom opakuje.

Európska Únia podporuje solárnu energiu. Výrobcom solárnej energie posiela peniaze, aby ich mohla vyrobiť viac. Tým, že budú dostávať viacej peňazí, budú môcť predávať solárnu energiu lacnejšie a ľudia si to budú ešte viac kupovať. Niekoľko plánov na výstavbu uhoľných elektrárni boli zrušených, lebo v čase, kedy by sa dostavali, bola by ich energia príliš drahá oproti alternatívnym zdrojom.

solarny panel

TEPELNÉ  ELEKTRÁRNE


Tento typ elektrárni je najčastejšie používaný a tiež najnebezpečnejší pre životné prostredie. Energia sa získava spaľovaním uhlia, oleja alebo plynu. Uhle sa melie, a potom sa spaľuje v kotloch so sústavou rúrok. Rúrkami prúdi voda a mení sa na paru s vysokou teplotou a tlakom (okolo 535 stupňov Celzia) (tu sa vypúšťa skleníkový plyn, oxid uhličitý). Vnútorná energia sa mení na mechanickú energiu rotora turbíny, ktorý má veľkú frekvenciu otáčania. Turbína je mechanicky spojená s rotorom alternátora, v ktorom sa mechanická energia mení na elektrickú.


JADROVÉ ELEKTRÁRNE


Jadrové elektrárne sú tiež ekopriateľské. Sú ale veľmi drahé, lebo veľa peňazí stojí zabezpečenie proti výbuchom a poruchám. Veľký problém je tiež v tom, že ľudia sa jadrových elektrárni boja. Veľa nukleárnych elektrárni bolo premenených na uhoľné Myslia si, že sú nebezpečné a že škodia životnému prostrediu. Je ohľadom nich veľa mýtov. Jeden z nich je, že ak by 20 jadrových elektrárni vybuchlo naraz, Zem by to neprežila. To ale nie je pravda. Výbuch Černobylu a Fukušimi bol síce problematický, ale len na relatívne malom území. Dvadsať výbuchov by tiež stále bolo len na malom území. Jadrové elektrárne tiež škodia prostrediu menej, než uhoľné. Dá sa to aj odmerať. Rádioaktivita je pri uhoľných elektrárňach vyššia než pri jadrových. Každou sekundou sa do vzduchu vypustí teplo ekvivalentné až štyrom výbuchom v Hiroshime. (od roku 1998 sa vypustilo teplo rovnaké teplo, ako by vypustilo 2.5 miliardy atómových bômb v Hiroshime). Druhý dôvod, prečo sa ľudia boja nukleárnych elektrárni je ten, že si myslia, že by boli používané na výrobu jadrových zbraní. Prekvapujúce však je, že mnoho environmentalistov (napríklad Michael Shellenberger) nie je schopných nájsť jediný príklad štátu, ktorý sa pokúsil vyrobiť jadrovú zbraň v jadrovej elektrárni. V skutočnosti sa deje práve opak: jediný spôsob ako sa zbaviť plutónia v jadrových zbraniach je ten že ho využijeme v jadrových elektrárňach na výrobu energie. Keby sme zobrali všetok nukleárnych odpad doposiaľ vyrobený (je ukladaný, nevypúšťa sa) a dali by sme ho do futbalového ihriska, dosiahol by len výšky šiestich metrov. Ukladaný odpad vôbec neovplyvňuje okolie.


FARADAYOV ZÁKON


Indukované elektromagnetické napätie sa rovná zápornej časovej zmene magnetického toku. Ui=-t

Veličina U je elektromotorické napätie indukované vo vodiči, ktorý prechádza magnetickým tokom.


je magnetický tok, je veľkosť zmeny magnetického indukčného toku. tje doba, za ktorú k zmene došlo.


TROJFÁZOVÝ ALTERNÁTOR


Zdrojom striedavého napätia je takzvaný trojfázový alternátor. Tvorený je zo statora s troma cievkami, ktoré navzájom zvierajú uhol 120 stupňov. Uprostred je rotor, na ktorom je magnet (elektromagnet s budiacim vinutím). Meniaci sa magnetický tok prechádzajúci z rotora cez jadrá statorových cievok v nich indukuje trojfázové striedavé napätie (z každej cievky jedna fáza)


trojafazovy alternator

ELEKTRÁREŇ S NEGATÍVNYMI EMISIAMI


Na Islande bola nedávno otvorená prvá uhoľná elektráreň s negatívnou emisiou oxidu uhličitého na svete. Funguje to tak, že ventilátory umiestnené v stenách továrne absorbujú oxid uhličitý, ktorý je z uhlia vypustený. Oxid uhličitý je potom vstrekovaný do vody, tá je následne pumpovaná do hlbín, kde sa z neho stáva kameň. Oxid uhličitý pod vysokým tlakom vstreknutý do čadiča spustí reakciu vytvárania vápenca. Trvá to asi dva roky, čo je oveľa rýchlejšie než prírodný proces vytvárania vápenca trvajúci tisíce rokov. Jediný problém je cena. Premenenie oxidu uhličitého na jednu tonu kameňa stojí až 30 eur.


WWF


Spoločnosť WWF (World Wildlife Fund) sa zameriava na záchranu ohrozených živočíchov. Snaží sa pomôcť ľuďom a živočíchom pomôcť prispôsobiť sa zmenenému prostrediu. V niektorých krajinách sa im podarilo pozmeniť zákony tak, aby oslabili globálne otepľovanie.

Bojuje proti deforestácii a varuje Spojené Štáty Americké pred extrémnym počasím, ktoré bude o chvíľu bežné. Mestá by si mali zabezpečiť 100% obnoviteľnú energiu, inak budú dlhodobo bez elektriny. Tiež, 100% obnoviteľná energia výrazne spomalí globálne otepľovanie.


SOLÁRNE BABIČKY Z MADAGASKARU


Donedávna mala dedinka Ambakivao v Madagaskare nemala žiadnu elektrinu. 4 babičky sa rozhodli že ju zabezpečia, ale len zo solárnych zdrojov. Po tomto úspešnom projekte, pri ktorom dodali elektrinu všetkým 200 rodinám z Ambakivaa, ich podporili ľudia z rôznych krajín. Solárna energia sa začala dodávať aj ďalším dedinám v okolíí Ambakivaa. India je jeden z ich najväčších podporovateľov. Vďaka nim indovia rozbehli 6-mesačný výcvik na aplikáciu solárnej energie. Takúto podporu využilo už niekoľko dedín v Indii.


ČÍNA


Vieme, že Čína má veľké problémy so smogom a so znečistením. Vo veľkých mestách je veľa tovární a okrem vzduchu je znečistená aj voda. V Číne je rakovina pľúc najčastejšia príčina smrti. Len jedno percento obyvateľov dýcha vzduch, ktorý Európska Únia považuje za čistý.


Čína sa ale do ekopriateľských zdrojov energie snaží investovať. Vložila do nich už 800 miliárd dolárov (suma podobná ročnému rozpočtu pre Americkú armádu. Táto suma by zvýšila využitie ekopriateľskej energie o 8%.