baner
ÚVOD FAKTY JUŽNÁ EURÓPA JUŽNÁ ÁZIA ŽIVOČÍCHY BIBLIOGRAFIA RESUMÉ
1

JUŽNÁ EURÓPA

1. ČASŤ


Najväčšími problémami južnej Európy sú globálne otepľovanie, vysoké teploty, požiare a zmena pôdy na púšť - dezertifikácia. Každým dňom vypúšťame oxid uhličitý do atmosféry, ktorý zapríčiňuje rast teploty a zväčšuje množstvo bleskov za rok.


Horúčavy

Juhoeurópske štáty majú vysoké teploty kvôli ich lokácii v subtropickom pásme. Sú tu suché a teplé leta a krátke zimy. Toto leto bolo vyhlásene za jedno z najteplejších. V Taliansku, Grécku a Portugalsku teploty presiahli štyridsať stupňov Celzia, v Cordobe v Španielsku teploty dosiahli až štyridsaťsedem celých tri stupne Celzia. Vysoké horúčavy sú nebezpečný pre ľudí ale aj pre živočíchov a rastliny. Je nebezpečné sa nachádzať vonku a treba dodržiavať pitný režim aby sa človek nedehydroval. Už v minulosti zomrelo v Grécku pri podobnej vlne horúčav viac ako tritisíc ľudí. Vysoké horúčavy nie sú dobre pre poľnohospodárstvo; v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa úroda ovocia a zeleniny zhoršila. Vinári sa boja že tieto horúčavy sa odrazia na kvalite vína


Požiare

Vysoké teploty počas letných a suchých mesiacov roka často vytvárajú požiare. Tieto požiare pôsobia zle na pobrežné krajiny stredozemného mora z ekologického aj ekonomického hľadiska. Požiare vypaľujú stromy a rastliny, ktoré slúžia ako domov a potrava pre rôzne zvieratá. Tie sú vyhnané z miest postihnuté požiarom a zmenšuje sa biologická diverzita. Požiare vypaľujú nie len domovy zvieratám, ale aj ekonomicky dôležite plodiny ako napríklad citrusy a olivovníky a zároveň odháňajú turistov čo nie je dobré pre ekonomiku štátov. Kvôli častým požiarom v Portugálsku obmedzujú výsadbu eukalyptových porastov, ktoré veľmi často zapríčinili a rozšírili oheň vďaka ich vlastnosti - dobrej horľavosti. Po vyhorení stromov korene neudržujú pôdu a vzniká erózia pôdy.



Dezertifikácia

Dezertifikácia je proces, pri ktorom sa pôda mení na piesok. Hlavné činitele dezertifikácie sú pestovanie rastlín, pasenie zvierat, nedostatok vody v oblasti a deforestácia. Korene stromov udržujú zem a zabraňuje jej rozpadu - erózii a degradácii na piesok. Naopak zvieratá ktoré sa pasú a konzumujú rastliny, väčšinou trávu, prispievajú k dezertifikácii pôdy. Na pestovanie rôznych rastlín výhodných pre štát, ako napríklad pšenica a zemiaky, je potrebné aby pôda obsahovala živiny a vodu, ktorú rastliny odoberajú z pôdy. Zároveň vysoké teploty zvyšujú množstvo vyparenej vody a tak vysušujú pôdu. Suchá pôda s malým množstvo živín sa mení na piesok. Kvôli dezertifikácii sa zmenšuje množstvo úrodnej pôdy, na ktorú sa môžu sadiť stromy a rastliny čo ma katastrofický dopad na ekosystém a ekonómiu štátu. Zvieratá strácajú domov a štát fertilnú pôdu, a teda prichádza o peniaze, jedlo a rekreačne miesta. S dezertifikáciou bojuje celé Španielsko a dokonca sa im podarilo ozeleniť až desať percent poškodeného územia.



2. ČASŤ


LUCIFER


Vyššia teplota spôsobuje intenzívnejšie a silnejšie búrky. S každým stupňom Celzia sa množstvo bleskov zvýši o 21%. V juhoeurópskych krajinách sú časté požiare už závažným problémom. Takýmto spôsobom veľká časť lesov vyhorí a zahynie veľa živočíchov. Ale aj preživšie živočíchy budú mať problémy, budú si musieť nájsť nové prostredie.


Tiež budú v Južnej Európe častejšie nebezpečné vlny horúčav. V roku 2050 budú takzvané “Lucifery” bežné. Lucifer bude trvať približne 1 deň a prinesie teplotu vyššiu než 40 stupňov celzia. 

Obrázok: Najvyššie teploty.


V roku 2003 kvôli jednej takejto vlne zahynulo až 35 000 ľudí.

najvyssie teploty

GOLFSKÝ PRÚD


Ďalší obrovský problém súvisí s morskými prúdmi. Tým že sa ľadovce topia, do oceánu sa dostáva veľa chladnej vody. Teplý Golfský Prúd môže byť spomalený až zastavený. Ak by Golfský prúd zanikol, Európa by sa výrazne ochladila, tým pádom by sme kvôli globálnemu otepľovaniu získali úplne opačný výsledok.


NEDOSTATOK VODY


Globálne otepľovanie môže ovplyvniť dynamiku snehu a ľadovcov v horách (menej sneženia). Vodu získavame prevažne z hor (40% z Álp) a roztopený sneh prietok vody výrazne ovplyvňuje. Na jar majú európske rieky najväčší prietok, lebo získavajú veľa vody práve z topiaceho sa snehu.


ZÁPLAVY


Meteorológovia predpokladajú väčší počet záplav v Južnej Európe v blízkej budúcnosti. Súvisia s zvýšenou hladinou mora a s zvýšeným počtom búrok. Už sme spomínali že tým, že bude planéta a tým pádom aj atmosféra teplejšia, vzduch bude schopný absorbovať väčšie množstvo vodnej pary. Okrem toho, že vodná para je skleníkový plyn, je to tiež kľúčový prvok pri tvorení oblakov. Vďaka globálnemu otepľovaniu budú búrky buď častejšie alebo intenzívnejšie.





3.ČASŤ 

Riešenia klimatických zmien v Európe

Klíma sa na mení na celom svete. Zrážkové modely sa menia, teploty stúpajú, ľadovce sa topia a celosvetová hladina oceánov a morí sa zvyšuje. 195 krajín ktoré podpísali Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), pod ktorým je zastrešená aj Parížska klimatická dohoda, sa dohodli obmedziť zvýšenie celosvetovej priemernej ročnej teploty zemského povrchu na menej ako 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím, s cieľom predísť najzávažnejším vplyvom zmeny klímy.

Zo 195 krajín ktoré dohodu podpísali ju ratifikovalo 166. Pod slovom ratifikácia sa myslí schválenie s konečnou platnosťou. Jediné tri krajiny ktoré dohodu nepodpísali sú Sýria, Nikaragua a Spojené štáty. Klimatickú dohodu podpísala dokonca aj Severná Kórea. Práve UNFCCC je najdôležitejším celosvetovým nástrojom na zmiernenie alebo úplné zabránenie dopadov klimatických zmien na našu planétu. Na dosiahnutie cieľa UNFCCC by emisie skleníkových plynov čo najskôr by mali dosiahnuť svoj vrchol a potom prudko klesať. Do roku 2050 by sa mala úroveň celosvetových emisií skleníkových plynov znížiť o 50 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Európska Únia podporuje cieľ UNFCCC a usiluje sa do roku 2050 znížiť emisie skleníkových plynov o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Táto vysoká miera zníženia zohľadňuje slabšie zníženia vyžadované od rozvojových krajín.


Skleníkové plyny sa môžu uvoľňovať počas prirodzených procesov v prírode, ale aj pri ľudských činnostiach. Prírodným skleníkovým plynom v atmosfére je napríklad vodná para. Pri ľudských činnostiach sa však uvoľňuje oveľa viac iných škodlivých skleníkových plynov napr. oxid uhličitý, metán a fluórované plyny, čím sa zvyšuje koncentrácia týchto plynov v atmosfére a následne zosilňuje skleníkový efekt a otepľuje klíma. Ľudské činnosti pri ktorých sa vytvára najväčšie množstvo skleníkových plynov sú: spaľovanie fosílnych palív - uhlia, ropy a plynu pri výrobe elektrickej energie, v doprave a domácnostiach (oxid uhličitý), poľnohospodárstvo - vypúšťajú ich hlavne kravy (metán), odlesňovanie - nedostatočné vstrebávanie oxidu uhličitého rastlinami (oxid uhličitý), skládky odpadu - v dôsledku rozkladných procesov uloženého odpadu (metán) a priemyselné fluórované plyny - používajú sa v klimatizáciách a hasiacich prostriedkoch.


Európska politika v oblasti klímy

Európska Únia sa už dlhšie usiluje znížiť emisie skleníkových plynov viacerými spôsobmi. Keď štáty Európskej Únie dosiahli svoje ciele podľa Kjótskeho protokolu v rokoch 2008 až 2012, Európska Únia určila ďalší dlhodobý cieľ. Tento cieľ je zníženie objemu vypúšťaných skleníkových plynov o 20% do roku 2020 v porovnaní s obdobím spred roku 1999. Toto opatrenie je už výrazný posun pri riešeniach v oblasti otázky zníženia vypúšťania skleníkových plynov do zemskej atmosféry. Okrem toho je tento cieľ jedným z cieľov stratégie Európa 2020, ktorá bola schválená Európskou Komisiou a Európskym parlamentom ako dlhodobý plán rozvoja všetkých členských štátov Európskej Únie. Aby štáty Európskej Únie toto zníženie aj reálne docielili, bol v Európe navrhnutý aj schválený strop pre celoeurópsky systém na obchodovanie s emisiami. Tento systém má skratku ETS a okrem jeho obmedzení boli schválené aj ďalšie obmedzenia pre národné štáty v oblasti obchodovania s emisiami. Okrem toho orgány a členské štáty Európskej Únie prijali aj ďalšie opatrenia na zlepšenie energetickej účinnosti pre prístroje používané v priemysle aj domácností. Európska Únia taktiež podporuje rozvoj systémov na zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého vypúšťaného z tovární. Zároveň sa členské štáty Európskej Únie v rámci politík v oblasti klímy a energetiky zaviazali v období do roku 2030 znížiť emisie na ich území minimálne o 40% oproti úrovni spred roka 1990. K týmto cieľom im dopomáha aj Európska energetická únia ktorá sa snaží zabezpečiť lacnejšiu energiu šetrnú k prírode.


Vytváranie ekologických a trvalo udržateľných zdrojov energie

Ďalším riešením pre zmierňovanie dopadov zmeny klímy na spoločnosť je používanie obnoviteľných zdrojov energie a utlmovanie používania fosílnych a iných znečisťujúcich palív na výrobu energie. Investovanie do čistých a obnoviteľných zdrojov energie sa musí realizovať zároveň s úsporami energie a so zvyšovaním energetickej účinnosti. Vďaka inovatívnym riešeniam sa môže dramaticky zmeniť spôsob akým energiu vyrábame a používame. Je možné že prechod na obnoviteľné zdroje energie sa môže krátkodobo dotknúť komunít pre ktoré sú dôležité fosílne palivá. Ale vďaka podpore od jednotlivých štátov a cieleným investíciám môže čistá energia poskytnúť mnoho nových ekonomických príležitostí.


Riešenie energetických strát

Jeden z najrožšírenejších postupov v Európe pri výrobe elektriny spočíva v spaľovaní uhlia. Základné kroky pri výrobe energie z uhlia sú rovnaké ako pri fungovaní prvých parných strojov. Voda je privedená za pomoci žeravého uhlia do varu, premení sa na vodnú paru, bude expandovať a začne poháňať turbíny ktoré sa v zápätí roztočia. Mechanický pohyb sa potom premieňa na elektrickú energiu.

Nemalá časť energie z prvotného paliva sa pri tomto procese premení na odpadové teplo, ktoré ale zatiaľ nijako nevyužívame. Jeden z rozšírených spôsobov využitia obnoviteľných zdrojov energie bez väčších energetických strát je používanie veterných turbín.

Veterné elektrárne majú momentálne veľkú podporu. Sú ale veľmi slabé. Rakúsko ich má vybudovaných veľmi veľa, ale aj tak len 26% použitej energie je vytvorená z veterných zdrojov (a svetovo len 6%). Rakúšania do veterných turbín investovali 3 miliardy eur. Jedna turbína stojí približne 2 milióny eur. Rakúsko má 1016 veterných turbín. Ak by sme chceli zásobovať celý svet veternými elektrárňami, museli by sme takýchto veterných turbín vybudovať až 4 milióny.


Ďalším riešením na zníženie objemu vypúšťaných skleníkových plynov je používanie elektrických áut a bicyklov a hromadnej dopravy. Ale preto je treba budovať nové cyklotrasy a sieť staníc na nabíjanie elektrických áut. Už teraz niektoré štáty Európy vrátane Slovenska poskytujú dotácie na kúpu nových elektromobilov.


Problémom je taktiež roztápanie permafrostu pri ktorom sa vypúšťa veľké množstvo metánu. Metán je jeden zo skleníkových plynov. Tomuto javu sa dá zabrániť len tak že všetky krajiny zastavia otepľovanie klímy tak ako sa zaviazali pri podpísaní medzinárodných zmlúv ohľadom zmien klímy.