baner
Úvod
Poďakovanie
Bibliografia
Osobnosť
Sigmund Freud
C. G. Jung
Alfred Adler
R. B. Cattell
Poškodzovanie pri gravidite
Pohlavné hormóny
E. M. Remarque
Anketa
Záver
Resumé
Carl Gustav Jung
Carl Gustav Jung bol Švajčiar ktorý sa narodil v roku 1875 v Bazileji. Jeho otec bol protestantský farár a od malička prežíval otcove pochybnosti a otázky ktoré sa týkali viery a Boha. Ako mladý objavil literatúru a filozofiu a začal sa jej venovať. Aj vďaka tomu sa z neho nestal farár, ale prihlásil sa na školu kde študoval medicínu a psychiatriu. V roku 1907 sa stretol so Sigmundom Freudom a stal sa jeho hovorcom vďaka jeho nežidovskému pôvodu. Freud ho v roku 1910 menoval svojim nástupcom. V roku 1914 sa rozhádali a už nikdy spolu nepracovali. Medzi rokmi 1923-1931 si Jung postavil špeciálny dom bez elektriny a plynu, v malebnej dedinke Bollingen. Pôsobil ako univerzitný profesor. Je autorom analytickej teórie osobnosti a čerpal aj s Freudovej psychoanalýzy.
jung
 Najväčším prínosom do psychológie je jeho komplexný pohľad na ľudskú psychiku a vývin osobnosti. Jung nazýva osobnosť psyché a podľa neho je aktívne a celistvé. Minulosti pripisoval veľkú rolu a to nielen minulosti jedinca ale aj toho, ako sa človek vyvíjal. Kolektívne nevedomie sa dedí. Všetci ľudia ho majú spoločné a nieje to individuálna skúsenosť, ale sú to pozitívne aj negatívne skúsenosti našich ľudských a zvieracích predkov. Archetypy sú modely myslenia ktoré sú prebraté od našich predkov. Je to obsah kolektívneho nevedomia. Máme nespočetne veľa archetypov ale Jung popísal iba konkrétne tie, ktoré obsahovali množstvo emócii a boli najvýraznejšie. Každý archetyp je vlastne vzorec správania sa jedinca.

jung

Predurčuje nás k tomu, aby sme vedeli určitým spôsobom prežívať emócie, vnímať a reagovať na rôzne podnety. Je to tendencia reagovať emotívne na rôzne zážitky či dojmy. Archetypy sa zrkadlia v snoch a v zaužívaných symboloch ako napríklad múdry starec. Persona - prvý Jungov archetyp. Je to verejná tvár mňa. Vytvorili sme si ju kvôli tomu, aby sme si zachovali našu individualitu popri tom ako sa prispôsobujeme spoločnosti. Táto maska je užitočná, no nesmie nahradiť vedomé rozhodnutia príliš veľkým kompromisom. Ak sa tak stane, stáva sa povrchným a je oddelený od svojich pravých citových zážitkov. Animus a anima - sú to dva spôsoby prejavovania sa jedného archetypu. Je to v podstate žena v mužoch a muž v ženách. Pomáha nám chápať a oceniť druhé pohlavie. Tiež nám umožňuje uplatniť niektoré znaky druhého pohlavia a tiež sa doňho vcítiť. Problém je v tom, že ak prevládne tento archetyp, tak žena stráca svoju ženskosť a má v sebe viac mužskosti a tak stráca svoju prispôsobenú ženskú personu a rovnako je to aj naopak. Tieň - je to zvieracia stránka človeka. Predstavuje pudy, tvorivosť, emócie a spontánnosť (pripomína Id vo Freudovej psychoanalýze). Ak ego a tieň dobre spolupracujú a usmerňujú sa, človek sa cíti plný energie a má chuť do života. Človek ktorý potláča svoj tieň stráca chuť do života a cíti sa byť prázdny. Self - je najzákladnejší archetyp, ktorý je jadrom psyché. Symbolizuje ho mandala a predstavuje celistvosť psyché človeka. Podľa Junga musí Self dozrieť a najskôr sa to dá v strednom veku.
Osobné nevedomie je narozdiel od kolektívneho nevedomia získané skúsenosťami alebo zážitkami jedinca. Každý ho má vlastné a nededí sa z generácie na generáciu. Vzniká zo zabudnutých, potlačených alebo vytesnených zážitkov, myšlienok alebo traumatizujúcich skúseností jedinca. Nič čo sme prežili sa nemôže stratiť. Či už sú to traumatizujúce zážitky, trápne situácie či na druhej strane pekné zážitky na ktoré radi spomíname. Tie dobré zážitky si pamätáme, zatiaľ čo tie traumatizujúce či nepríjemné si ukladáme so osobného nevedomia. Tieto vytesnené zážitky sa nám ukladajú do osobného nevedomia dokonca bez toho, aby sme to vedeli. Táto teória o osobnom nevedomí sa podobá Freudovmu predvedomiu. V tomto osobnom nevedomí sa taktiež môžu vytvárať skupinky, ktoré Jung nazval komplexy. Komplexy sú zážitky jedinca, ktoré sa vymkli kontrole a sú uložené samostatne v temnej oblasti psyché. Sú to obzvlášť traumatizujúce a významné zážitky. Tieto veľmi emotívne zážitky potom väčšinou priťahujú ďalšie, menšie ale podobné zážitky a tak sa sila komplexu zväčšuje. Tieto skupiny sa nazývajú trsy. Niektoré komplexy môžu byť tak silné, že riadia správanie sa jedinca. Ako napríklad komplex moci, kedy jedinec vynakladá všetkú svoju duševnú energiu (libido) na aktivity, ktoré sa spájajú s mocou nad niečím alebo niekým. Extrémnym príkladom komplexu moci je napríklad Napoleon Bonaparte. Ten mal tiež takzvaný Napoleonsky komplex, ktorý je vlastne komplex menejcennosti, a popisuje ho Alfred Adler. Jung prišiel na fungovanie komplexov vďaka experimentu so slovnými asociáciami. V tomto experimente si Jung pripravil dotazník s rôznymi slovami, a predložil ich subjektom na papieri, kde mali popísať aký pocit, alebo čo sa im s tým slovom spája v 1-2 slovách. Pri každom slove si zmeral čas reakcie na slovo a zistil, že pri niektorých slovách majú ľudia problém napísať, čo cítia a taktiež ich reakčný čas bol oveľa dlhší ako pri ostatných slovách. Zaznamenal takisto zmenu fyziologických procesov, ako je napríklad zvýšená srdcová frekvencia, pri prečítaní daného slova. Jung si všimol, že tieto slová spolu často súvisia a tak prišiel k tomu, že tieto slová musia byť prepojené a tvoriť nejaké skupinky - trsy. Tieto trsy, ktoré majú silný emočný obsah nazval komplexy. Jung definuje ego ako vedomú myseľ, ktorá zodpovedá za identitu jedinca a za jeho správanie, ktorá ako veliteľ armády velí. Podľa neho však ego nieje maximum toho, čo dokáže človek dosiahnuť. Katalyzátorom osobného rastu je podľa Junga naše self. Narozdiel od Freuda, podľa Junga je vývoj našej osoby dynamický, ktorý postupuje a vyvíja sa počas celého života jedinca. Jung delí rozvoj osobnosti človeka na dve fázy. Prvá je v prvej polovici života a druhá je v druhej polovici života. V prvej polovici sa človek viac zameriava na materialistické veci, hľadá pojem ja, diferencujú sa 4 hlavné funkcie a to sú: myslenie, cítenie, vnímanie a intuícia. V tejto fázi človek uprednostňuje ego. Výsledkom je persona. V druhej polovici života sa viac zameriava na duchovné než na materiálne veci, a stretávajú sa so svojim tieňom, personou, animus a anima a svojim self. Stávajú sa sami sebou vďaka zjednoteniu vedomého a nevedomého do nového ja.Jung tiež zadefinoval pojmy intoverzia a extroverzia a bol to jeden z jeho najdôležitejších poznatkov ktoré slúžili neskôr aj rôznym iným psychológom ako oporný bod v ich teóriách. Sú to dve hlavné orientácie osobnosti . Osobnosť ktorá je charakterizovaná ako introverzná je orientovaná smerom k subjektívnym zážitkom či skúsenostiam a je sústredená na svoj súkromný svet a to ako ho jedinec prežíva a vníma. Títo ľudia sú viac zaujatí svojimi vlastnými vnútornými záležitosťami, sú rezervovaní a sú menej sociálni. Osobnosť, ktorá je charakterizovaná ako extroverzná, je orientovaná von a viac k okoliu. Jeho prežívanie je viac subjektívne a strávi viac času vnímaním okolitého sveta a interakciou s ľuďmi než s vlastnými vnemami. Títo ľudia sú aktívnejší, otvorenejší a zaujímajúci sa o okolitý svet. Nazývame ich extroverti alebo introverti, ale nemyslíme tým to, že jedinec je iba introvertný alebo iba extrovertný. Iba u nich prevláda jeden z týchto dvoch, ale každý človek má aj ten druhý ale menej dominantný.