baner
Úvod
Poďakovanie
Bibliografia
Osobnosť
Sigmund Freud
C. G. Jung
Alfred Adler
R. B. Cattell
Poškodzovanie pri gravidite
Pohlavné hormóny
E. M. Remarque
Anketa
Záver
Resumé
Pohlavné hormóny

Ak vieme, aké množstvo ktorých hormónov máme v tele, vieme približne predpokladať, ako sa jedinec bude správať, vyvíjať alebo ako bude reagovať na prostredie, že? Nieje to až také jednoduché ako sa môže zdať. To, že vieme odmerať hladinu hormónov v krvi neznamená, že vieme určiť, ktoré hormóny budú pôsobiť na receptory v bunkách a taktiež nevieme, o citlivosti receptorov na ne. Ak by sme teda namerali u dvoch ľudí rovnaké množstvo testosterónu, u oboch bude mať rozdielny efekt. Množstvo hormónov, hlavne pohlavných, máme podmienené. Pohlavné hormóny na nás pôsobia dokonca ešte pred narodením. Určujú vývin pohlavných orgánov ale aj iných častí tela. Taktiež ovplyvňujú aj vývin mozgu. To, koľko máme v krvi hormónov určujú rôzne faktory ako napríklad vek, pohlavie, telesná aktivita ale aj psychologické procesy. Máme určené aj normálne rozpätia hladiny hormónov. Pri pohlavných hormónoch je to tak, že muži majú 10 - 30 krát viac testosterónu ako ženy. Ženy majú zasa viac estrogénu ako muži. Platí, že čím viac testosterónu muži majú, tým sú mužnejší. A to nielen fyziologicky ale aj správaním. Ak má žena viac testosterónu, stráca svoju ženskosť. Pohlavné hormóny z veľkej časti ovplyvňujú vzhľad človeka. Typické ženy majú hruškovitý tvar tela, pričom tuk sa ukladá najmä okolo bokov. Taktiež sa u nich spája rozum s citom, sú upriamené na rodinu, sú komunikatívne a starostlivé. Ženy s vyššou hladinou testosterónu sú väčšinou zamerané na použitie rozumových schopností a chcú dosiahnuť úspech. Majú sklony k vodcovstvu, väčšinou nie sú až tak komunikatívne a nevyberajú si povolania s charitatívnou či dobročinnou tématikou. Zatiaľ čo muži s nedostatkom testosterónu a s nezvyčajne vysokou hladinou estrogénu majú väčšiu šancu trpieť depresiami, priberajú, ubúdajú im svaly, sú celkovo viac unavený a zvyšuje sa u nich risk Alzheimerovej choroby. Zatiaľ čo muži s normálnou hladinou testosterónu sú plný energie, majú pevnejšie kosti, zdravšie srdce, sú všeobecne šťastnejší a sebavedomejší.
hormon
Výsledky z amerických štúdii jasne ukazujú na pokles hladiny testosterónu u mužov oproti minulosti. Výsledkom poklesu testosterónu u mužov sú menej plodný muži s menej mužským správaním.  Príčiny tejto zmeny zatiaľ vedcom niesú celkom známe, pretože napriek zdravšiemu životnému štýlu, lepšiemu stravovaniu a väčšiemu užívaniu liekov, ktoré ovplyvňujú hormóny sa to deje. Zistilo sa, že ženám zase testosterón vo všeobecnosti pribúda. Sú menej empatické, sú dominantnejšie a viac asertívne. Muži s menšou hladinou testosterónu sa zdajú byť lepší v matematicko-logických úlohách a menej zaujatý v adrenalínových športoch a nebezpečných dobrodružstvách. Testosterón taktiež ovplyvňuje pohyb. Po ňom sa nám zvyšuje jeho hladina v krvi. Aj naša psychika hladinu testosterónu ovplyvňuje, a to napríklad po vyhratom zápase víťazovi hladina testosterónu stúpne, zatiaľ čo porazenému klesne. Od nepamäti sa spájal testosterón s agresivitou a už teraz vieme, že u zvierat to súvis má, no je to tak aj u človeka? V podstate áno. Vedci robili výskum na väzňoch. Merali im hladinu testosterónu v krvi a potom ich medzi sebou porovnali. Ukázalo sa, že väzni s väčšou hladinou testosterónu sa dostali do väzenia za zločiny, ktoré sa spájali s násilím ako napríklad znásilnenie, vražda či ozbrojená lúpež. Väzni ktorí si odpykávali trest za drobné krádeže, podvody či drogy nemali tak vysokú hladinu testosterónu. Povinnosti, ktoré sa spájajú s rodičovstvom alebo starostlivosťou o dieťa znižujú hladinu testosterónu u mužov. Vďaka tomu sa muži dokážu starať o deti a realizovať svoju otcovskú rolu. Napríklad nezadaní muži majú vyššiu hladinu testosterónu ako ich rovestníci v dlhodobom vzťahu. To pomáha v udržovaní záujmu o hľadanie partnera a zbližovania sa. Testosterón dokonca ovplyvňuje hustotu kostí a tak majú muži s nízkou tvorbou testosterónu zvýšenú možnosť poruchy osteoporózy (riedke kosti). Ovplyvňuje mužské správanie, reagovanie na správanie iných ľudí, na čo sa v živote sústredia alebo aké povolanie si vyberú. Samozrejme nepôsobí sám, pomáhajú mu ďalšie hormóny, enzýmy a chemické látky, ktoré v tele zavádzajú prostredie pre fungovanie orgánov vrátane mozgu. Profesor Baron-Cohen z Cambridgeskej univerzity zaviedol teóriu hypermužského mozgu. Týka sa autistov a to kvôli tomu, že pacienti, ktorý trpia autizmom, sú väčšinou zástupci mužského pohlavia. To viedlo k domienke, že táto choroba súvisí s mužskými hormónmi. Táto teória spočíva v tom, že pacienti trpiaci autizmom vo vysokej miere myslia a postupujú systematicky, sú menej empatický a niesú dobrí v sociálnej komuniakácii. Sú to jedny z typických mužských znakov ale je iba otázne, či pacienti trpiaci autizmom majú „extrémne mužský mozog“.