baner
Úvod
Poďakovanie
Bibliografia
Osobnosť
Sigmund Freud
C. G. Jung
Alfred Adler
R. B. Cattell
Poškodzovanie pri gravidite
Pohlavné hormóny
E. M. Remarque
Anketa
Záver
Resumé
Sigmund Freud
Sigmund Freud sa narodil 6. mája 1856 v Příboře na Morave. Pochádzal zo židovskej rodiny a mal 7 súrodencov. Jeho otec v čase narodenia sa Freuda už bol dedko a jeho rodina mala finančné problémy. Keď mal 4 roky, presťahovali sa do Viedne, kde sa stal lekárom.  Bol závislý na tabaku a fajčil cigary. Na sklonku svojho života ušiel do Anglicka kde v roku 1939 umiera na rakovinu ústnej dutiny.
sigmund
Freud je zakladateľom psychoanalýzy, jednej z teórií osobností. Zadefinoval psychológiu ako vedu o nevedomí. Najväčší prínos psychoanalytickej teórie pre psychológiu je objavenie významu nevedomých motivácií v ľudskej psychike. Psychoanalytická teória sa najviac zaoberá dynamickým aspektom osobnosti. Slovo psychodynamická teória  osobnosti hovorí o tom, že osobnosť je dynamický súbor procesov a že chovanie jedinca nie je náhodné ale je dopredu určené. Freud definoval pojem libido ako energiu, ktorá oživuje a poháňa všetky telesné funkcie. Taktiež hovoril, že osobnosť je uzavretý systém a libido sa uplatňuje vnútri tohto systému.
Nevedomie je kľúčový pojem a vysvetľuje ho tak, že sú to potlačené psychické obsahy (priania, predstavy, pocity), ktoré by inak vyvolali konflikt. Po vyštudovaní medicíny bol žiakom francúzskeho psychiatra Charcota, sktorým spolu študovali aj fenomén hystérie. Spolu prišli na to, že táto neuróza je reakcia na vytesnené pudy a tendencie človeka. Symptómy často ukazujú na nevedomý pokus pacienta o vyriešenie konfliktu. Podstatou psychoanalýzy ako psychoterapie je preniesť potlačené psychické obsahy z nevedomia do vedomia a tým, že si pacient uvedomuje podstatu tohto potlačenia sa pacient oslobodzuje od tohto vplyvu. Freudov model vedomia sa skladá z vedomia, predvedomia a nevedomia.
 
tabulka

Id je pudová stránka osobnosti. Freud ho tiež nazval “ono”. Je jednoduché a chce okamžité uspokojenie bez ohľadu na všetko ostatné. Je to súbor túžob a pudov, ktoré sú pre nás, ľudí, prirodzené. Človekom, ktorý sa riadi čisto iba svojim id je kojenec. Je to dej pri ktorom sa človeku zmiešava realita s fantáziou. Toto sa deje aj u dospelých no tí si to nepredstavujú. Premieta sa im to v snoch. Id zostáva aktívne celý život a nemení sa. Vyžaduje okamžité uspokojenie a chce, aby bol každý podnet okamžite splnený. Ak sa mu to podarí a my tak vykonáme, pociťujeme potešenie, pôžitok. Naopak keď sa tak nestane cítime sa nepríjemne alebo napäto. Ego (citát Freuda: The ego is 'that part of the id which has been modified by the direct influence of the external world.) je to racionálne-logické myslenie ktoré sme získali od rodičov vo forme výchovy alebo vzdelávania sa. Freud ho nazval tiež “ja” Ego je vyvinuté práve pre to, aby regulovalo nerealistické Id s vonkajším svetom, ľuďmi. Je to časť osobnosti, ktorá je zodpovedná za robenie rozhodnutí. Ego pracuje tak, aby uspokojilo túžby Id v reálnom svete a aby sme sa vyhýbali negatívnym následkom od spoločnosti. Ego posudzuje sociálne normy, etiketu a pravidlá pri rozhodovaní sa, ako sa správať a uspokojiť Id. Freud prirovnáva Id ku koňovi s jazdcom. Jazdec je Ego a musí držať opraty a smerovať silného koňa správnym smerom. Ak Ego neuspeje v zrealizovaní túžob Id, cítime úzkosť. Keď cítime úzkosť, naše telo spustí podvedomé obranné mechanizmy, ktoré pomáhajú odbúrať pocit úzkosti. Jeden z nich je napríklad popretie faktov v našej mysli. Príklad: fajčiar odmietne, že fajčenie je preňho zlé a fajčí ďalej. Ďalší mechanizmus je keď je niekto frustrovaný z práce, môže si vybiť zlosť napríklad na psovi.
Superego je posledná časť Freudovho modelu vedomia. Nazýva sa tiež nadja a je to morálka jednotlivca. Superego a morálka sa nám vyvíja v 3-5 roku života a preberáme ju od rodiča rovnakého pohlavia. Úlohou Superega je kontrolovať impulzy Id, hlavne tie, ktoré sú neakceptovateľné spoločnosťou (sex, agresivita) a tiež má funkciu presviedčať Ego, aby miesto jednoduchého realizovania pudov Id, boli tieto ciele aj morálne správne. Superego pozostáva z dvoch systémov: svedomie a ideálne ja. Svedomie dokáže potrestať Ego pocitom viny alebo úzkosťou. Napríklad keď sme hladní a vidíme na lavici spolužiaka desiatu, vezmeme mu ju a zjeme. Ego naplnilo požiadavky Id no Superego potrestá Ego tým, že teraz je hladný spolužiak a cítime sa vinný. Ideálne ja je pomyselný obraz nás a reprezentuje ako sa správať voči ostatným ľuďom, ako sa správať ako správny člen spoločnosti. Ak sa správame správne a podľa Superega, Ideálne ja nás odmení pocitom hrdosti. Ak je Ideálne ja jedinca príliš vysoké, všetko čo jedinec urobí považuje za neúspech. Ideálne ja a Svedomie sú veľkou časťou určované našimi rodičmi a hodnotami, ktoré nám odovzdali v detstve.
V reálnom živote sa objavujú aj konflikty medzi Id, Egom a Superegom. Prvým z nich je konflikt Id a Ego. Id chce uspokojenie no Ego testuje realitu a neumožní to. Napríklad chlapec chce ukradnúť autíčko z obchodu ale vie o policajtoch takže počká, kým bude mať peniaze a kúpi si ho. Druhý konflikt je medzi Id a Superegom. Id stále chce uspokojenie a má požiadavku no Superego ju považuje za neetickú. Napríklad chlapec chce ukradnúť autíčko ale pripomenie si zákaz kradnúť a uvedomí si že kradnúť je zlé. Tretí konflikt je medzi Egom a Superegom. Ego chce byť racionálne ale Superego chce byť dokonalé. Chce sa do niečoho pustiť, rozumovo je to etické ale cíti vinu v dôsledku príchodzej príliš moralizujúcej výchovy. Napríklad chlapec si chce kúpiť autíčko ale nekúpi si ho pretože v Afrike sú deti hladné.