Laboratórny protokol
Protokol musí mať svoju štruktúru, formu a obsah. Nesmie nič z toho chýbať, mal by byť napísaný tak, aby keď niekto chýba a chce pokus realizovať, môže si od teba požičať protokol a vie pokus zopakovať po tebe tak, ako si ho robil ty.
- skladá sa z týchto častí:
problém - téma
úlohy
teoretické predpoklady (teória)
pomôcky
postup
---------------- postup sa píše pred samotnou realizáciou pokusu, ďalšie časti sa píšu popri pokuse
meranie
záver
- jednotlivé časti obsahujú:
problém - to je vlastne téma, ktorou sa zaoberáme, na ktorú treba myslieť pri celom protokole, čiže aj
keď ideš písať záver, tak sa najprv zamysli, čím sme sa zaoberali
úlohy - sú zadané na začiatku práce
teória - mala by obsahovať všetky vzorce, teoretické predpoklady, aké budú výsledky pokusu, grafy a
schémy, obrázky
pomôcky - bez komentára
postup - má byť heslovitý, ale výstižný, istú zručnosť a inteligenciu u čitateľa môžeme predpokladať :)
(nemusíme napr. vravieť - do pravej ruky zober pravítko, prilož, ...), ale mal by vystihovať
všetky použité metódy a postupy
meranie - zápis nameraných hodnôt musí byť prehľadný, najlepšie v tabuľkách, všetky namerané a
vypočítané veličiny musia byť označené jednotkou, každá nameraná veličina bola nameraná s
istou presnosťou, čo by malo byť zo zápisu jasné
záver - pred tým, ako začneš vyhodnocovať pokus, pozri sa na problém a úlohy. Je dôležité uvedomiť si,
čo sme očakávali a nakoľko sa naše predpoklady splnili. Komentár však vždy musí byť
konkrétny (vždy sa snaž uviesť ku komentáru čísla, napr.: Predpoklad, že rýchlosť vláčika bude
rásť sa potvrdil, ale rýchlosť nerástla rovnomerne, pretože za prvých 0,1s stúpla o 0,2m/s, kým
za druhých 0,1s stúpla o 0,3m/s...). V závere je potrebné vyhodnotiť presnosť merania,
okomentovať ju, prípadne navrhnúť presnejší postup. Ak sa niečo vôbec nepodarilo, neznamená
to, že protokol nemôže byť na jednotku! Pri písaní záveru sa prejaví tvoje IQ, schopnosť mať
nadhľad nad problematikou.